Aljak

Ejha, tak napokon veľmi milé prekvapenie. Spočiatku som mal pocit, že to bude len jedna obrovská mizogýnia rozmazaná na 2 hodiny - aj keď úvodná tretina tomu v podstate nasvedčovala. Ale musím uznať, že Cassie Jaye nám napokon predostrela celkom zaujímavé informácie a súvislosti ohľadom hnutí bojujúcich za práva mužov. Áno, viacero tých argumentov, ktorými sa hnutia ako A Voice for Men oháňajú, sú dosť tendenčné (miestami až extrémne), keďže niektoré veci sú naozaj dané fyzickými, sociálnymi a spoločenským dispozíciami, ale bolo tu daných aj viacero príkladov o tom, kedy sa dá skutočne hovoriť o spoločenskej diskriminácii mužov. Ženy bývajú v niektorých sférach skutočne výrazne zvýhodnené - najmä čo sa justičných procesov týka - a tam sú mužské práva akosi silno potlačené, ale aj v iných sociálnych sférach. Navyše, všetci tí muži bojujúci za svoje práva v tomto dokumente (či už Paul Elam, Harry Crouch alebo Warren Farrell), pôsobili veľmi serióznym dojmom. Čo sa žiaľ nedá povedať o väčšine radikálnych feministiek, ktoré boli pri stretoch s mužskými hnutiami neúctivé, vulgárne a ukričané. Ťažko potom hľadať vzájomné pochopenie či nebodaj kompromisy. Nuž, uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Jedno by si však mali uvedomiť všetci (muži aj ženy) - žiadna extrémna mizogýnia či mizandria, ani nijaký radikálny feminizmus alebo patriarchát, nemajú v tejto spoločnosti miesto. P.S. Veľmi by ma zaujímalo, ako by sa k tomuto dokumentu pristupovalo, keby ho produkoval muž... Na záver prajem mužom i ženám, aby sa dočkali v prvom rade individuálneho spravodlivého zaobchádzania v spoločnosti ;)

Takéto filmy o plánovaní veľkých lúpeží ma celkom bavia, hoci sa často pousmejem nad tou bezchybnosťou každého detailu v celom tom dômyselnom pláne. Ale odhliadnuc od toho, celkom fajn film s dobrými postavami a v podstate aj s originálnou zápletkou, ktorá nestála na klasickej vykrádačke banky či nejakého šperku. Dejová línia sa síce rútila k prirodzenému vyvrcholeniu, no napokon nás Steven Soderbergh s Rebeccou Blunt trochu natiahli a ponapínali. Navyše, filmu pomohli aj viaceré dôvtipné hlášky a dialógy medzi postavami. Channing Tatum super! Takže z mojej strany spokojnosť, ocenená 4*.

Na prvý pohľad možno komický námet, ale to pozadie a pointa celého filmu sú oveľa vážnejšie. Príbeh mal teda dosť originálny námet a v podstate to bol aj jeden z tých filmov na zamyslenie, obzvlášť v tom indickom ponímaní. Konflikt tradícia vs. pokrok býva v Indii dosť často na pretrase, a potom je celkom zaujímavé to sledovať ako sa s tým domáci vysporiadajú. Tento príbeh bol inšpirovaný skutočnými udalosťami, takže to nebola žiadna fikcia. Čo sa týka spracovania, tak v prvej polke sa to dosť točilo o tom istom, a nebavilo ma ani to naťahovanie Keshava s otcom, ale inak myšlienku a pointu to malo fajn. Takže tak na 3*. A nezabudnite: Ak chceš mať vlastnú ženu, musíš mať vlastnú toaletu! :D

Lovestory, ktorá sa snaží svojim prevedením tváriť aká je moderná a poddajná dnešnej dobe, ale ten príbeh bol viacmenej dosť strojený - akoby vystrihnutý z Rosamunde alebo Inge, samozrejme to celé krížené s inovatívnym štýlom amerických romantických komédií. Príbeh ako taký možno pôsobí na prvý pohľad naivne, ale keď sa tak zamyslím, tak v tom bol kus pravdy. Presne na takých povýšeneckých hajzlíkov s nafúknutým egom väčšina žien letí, bez ohľadu na to, ako arogantne s nimi jednajú. Je to v podstate na zamyslenie... No a neviem či mám len ja taký dojem, ale zdá sa mi, že moderný film bez homosexuálnej postavy už akoby nemohol ani vyjsť na svetlo sveta. Ale tak, celkovo aj tá zápletka nebola v podstate nič extra. Akurát na tú Táňu sa naozaj dobre pozeralo...

Musím uznať, že námet o sýrskom utečencovi hľadajúcom azyl vo Fínsku sa mi celkom pozdával. Akurát to podanie ma akosi neuchvátilo. Na jednu stranu sa mi páčila tá občasná satira a suchý severský humor, no ten chlad, ktorý z toho vyžaroval mi prišiel viac na škodu ako na úžitok. Ja mám radšej temperamentejšie prevedenie deju s vypätejšími emóciami postáv. Teda aspoň pri filmoch s takým sociálne výrazným námetom, aký bol aj v Toivon tuolla puolen. Ale inak to bolo celkom zaujímavé, aj keď niektoré situácie boli prinajmenšom neuveriteľné a nereálne.

Angelina, tak toto ti naozaj vyšlo, hoci k niektorým aspektom filmu mám výhrady, ktoré tu už prakticky väčšinou aj odzneli. Ide najmä o Sareum Srey Moch, predstaviteľku hlavnej postavy dievčatka Loung Ung, ktorej mimika nevyznievala zrovna presvedčivo, vzhľadom k tým tragickým udalostiam. No a na môj vkus tam bolo aj príliš veľa takých lyrizujúcich prvkov, ktoré tak trochu brzdili tú epickú krivku pozoruhodnej dejovej línie. Avšak ani to nič nemení na tom, že ma tento film nesmierne bavil a konečne mainstream (vďaka Angeline) zakopol o námet jednej z najodsúdeniahodnejších udalostí minulého storočia - a síce krvilačný režim Červených Khmérov. Ono to možno pôsobí ako nejaká vyšinutá sekta alebo ako predchodca ISIS, avšak bohužiaľ, toto nebola fikcia! Udalosti, súvislosti a okolnosti tohto zverstva nadobudli v tomto filme vcelku reálny rozmer, takže po obsahovej stránke hodnotím film vysoko pozitívne. Rovnako aj zobrazený príbeh Loung Ung, ktorý bol v podstate ešte jedným z tých so šťastnejším koncom (žiaľ, mnohé rodiny sa vietnamského oslobodenia už nedožili). No škoda tých spomínaných nedostatkov, inak by to bolo za 5*.

Filmy o ľuďoch s psychickými problémami a duševnými poruchami mám rád, lebo už sami o sebe sú zaujímavé tou prezentáciou takto postihnutého človeka. Mnoho filmov s takýmto námetom a hlavným "hrdinom" dokáže vyčnievať spomedzi iných drám, avšak Gabriel ma až tak nezaujal. Rory Culkin zahral síce túto postavu vysoko solídne, ale zápletka a dejová línia ma v podstate ničím neohúrila. To najlepšie bolo samozrejme na konci, až mi ho bolo ľúto (ale aj jej).

Popravde, čakal som, že to bude total odpad - takže som do toho išiel s tým, že niet čo stratiť. Napokon to zas nebolo až také márne, a ani zápletka a pointa nebola až tak bezduchá a idiotská. Dokonca to nebolo ani až tak nesmierne trápne ako som očakával, hoci niektoré scénky a hlášky boli naozaj mimoriadne trápne, ale na niektorých sa zas dalo aj trochu zasmiať, alebo prinajmenšom aspoň pousmiať. Takže, celkom to ušlo. Aj keď to malo ďaleko od nadpriemernej komédie, ale tak na ten priemer si to v podstate dokázalo siahnuť.

Hm, akosi som stále nedošiel tým Zvjagincevovým filmom na chuť. Doteraz som od neho videl tri filmy (Vozvraščenije, Jelena a Leviatan), ale ani jeden z nich ma akosi neuchvátil. A obdobne moje dojmy pokračovali aj pri Něljubov. Na jednej strane oceňujem ten chladný naturalizmus a sociálny rozmer filmu, ale čo sa týka epického podania deju a zápletky, to bolo pre mňa dosť nezáživné. Pritom námetovo to malo sľubné predpoklady na kvalitný film. Nuž, na viac ako 3* to nevidím - no napriek tomu mám z tohto filmu zrejme najlepší dojem spomedzi tých 4 spomínaných kusov, ktoré som z dielne Zvjaginceva videl.

Filmy o vzájomnej rivalite dvoch kamošov v snahe zaujať nejakú ženu sú už dosť obohrané, tak William H. Macy siahol po tomto námete v opačnom garde. Či úspešne? Pri pohľade na hodnotenie filmu vidíme odpoveď. V mnohých ohľadoch mi to prišlo veru dosť lacné a miestami až neuveriteľne infantilné. A pointa? Nie, tú nečakajte - žiadna totiž nebola. Len neustále predbiehanie sa dvoch povrchných žien v tom, kto sa viac vytiahne (alebo zhodí?). Neveril som, že by to mohlo byť až tak zlé a bezduché. Ale až no zopár dobrých scénok to bola riadna bieda.