(fun)tomas

Akonáhle sa ponoríte do farieb času, začnete sa nazdávať, že táto sfilmovaná báseň bude druhý strom života. Bohužiaľ už po desiatich – pätnástich minútach zistíte, že to tak nie je. Je to úplne chaotické, dejovo nekonzistentné a ľahko zabudnuteľné. Už po dvoch dňoch som si nedokázal vybaviť jedinú scénu.

Kedysi som Hilary Swank nemal príliš v láske, no každým ďalším filmom ma presviedča, že je jedna z najnadanejších súčasných amerických herečiek. Postava Emmy Rossum, ktorá tu predstavuje opatrovateľku Rebeccu, prechádza vnútorným vývojom podobne ako v seriáli Shameless. Na začiatku vidíme kontrast medzi životom chorobou zmietanej virtuózky Kate a búrlivým prežívaním opatrovateľky. Postupne si mladá dievčina začne uvedomovať tie pravé hodnoty v živote a medzi obidvoma ženami sa zrodí pevné puto. Dejová línia s manželom je úmyselne potlačená do pozadia a my takmer celý čas sledujeme vývoj vzťahu medzi Kate a Rebeccou. Ich vzájomná interakcia mala byť nosníkom celého filmu a hlavnou myšlienkou. Nebyť viacerých odbočiek od tejto myšlienky à la Rebeccin nový priateľ, Katine bývalé kamarátky, Katina matka, dal by som vyššie hodnotenie.

Čo je krásne na tomto filme, je jeho odkaz. Keď niekoho skutočne milujete, je to na celý život. Akýkoľvek osud postretne toho druhého. Gerry síce zomrel, avšak pred smrťou zanechal svojej žene Holly sériu dopisov, ktoré jej mali pomôcť prekonať samotu. Dopisy sú pravidelne doručované záhadným neznámym a pomáhajú Holly nasmerovať ju k tomu, aby začala opäť žiť. Aj keď sa v tomto filme potýkame s úmrtím, nesnaží sa nás citovo vydierať ako mnohé filmy zo subžánru: “Som mladý človek, umieram, a je to strašné.” Tu sú emócie podávané citlivo a nevtieravo. Kiežby podobné romatické filmy vznikali častejšie. Celý film najlepšie charakterizujú posledné slová z posledného listu: “P.S., I will always love you.”

Ihneď od začiatku cítime silnú príťažlivosť medzi dvomi matkami a ich mladými nápadníkmi. Na začiatku je dokonca ťažké uhádnuť, ktorý pár si začne s aférou skôr. Niekomu nemusí vyhovovať pomalé tempo filmu, no vďaka nemu dokážu moje dve obľúbené herečky (Naomi Wats a Robin Wright) rozohrať poriadny herecký koncert. Naozaj musím vyzdvihnúť ich grandiózne výkony a tiež nie tak celom jednoznačný záver. Našiel som ďalší film presne podľa môjho gusta. Zaslúži si poctivých 4 a pol hviezd.

Robotika a umelá inteligencia vždy fascinovali ľudského ducha. Ich interakcia so stvoriteľom - v tomto prípade človekom Nathanom – je bezpochyby zaujímavým subjektom na skúmanie. Za hodinu aj štyridsať minút si vystačíme s tromi, respektíve štyrmi postavami, ktoré medzi sebou rozohrávajú hru plnú diskusií, slovných experimentov a manipulácií. Je to sci-fi, kde na Vás zostáva rozhodnutie, kto konal správne z hľadiska etiky a morálky a či robot Ava je schopná myslenia a uvedomenia si samej seba. Ex Machina je jeden z moderných osviežujúcich science fiction pohľadov na budúcnosť ľudstva.

Existuje tu niekoľko dobrých hereckých výkonov i zopár silných momentov (telefonický rozhovor v aute a záverečné scény, najmä tá s Michael Fassbenderom). No až hlúpo prekombinovaný scenár a zbytočné dejové odbočky podrážajú tomuto celému nohy. To, čo mohlo byť perfektné vykreslenie krutosti drogových kartelov v ich počínaní, sa preto javí ako jedna dlhá konverzácia ľudí, ktorí sa kochajú svojimi vlastnými monológmi / dialógmi. Konanie postáv je načrtnuté len v náznakoch, no ako je nám známe zo Scottových predchádzajúcich režijných počinov, nebojí sa ani explicitne zobrazovaných konfrontácií.

I came here to drink myself to death.....You can never ever ask me to stop drinking. Do you understand? Ešte nikto predtým a nikto potom nezobrazil sebadeštruktívny život alkoholika tak hodnoverne a sugestívne ako Nicolas Cage. Neovládateľná a nekontrolovateľná chuť na akýkoľvek alkohol, triašky uprostred noci, výpadky pamäte, občasná agresivita, to všetko je podané naozaj realisticky. Každý okamih v Benovom živote je po traumatickom zážitku podriadený alkoholu. Pije uprosted noci v posteli, za volantom pri šoférovaní, v sprche, dokonca aj pri potápaní sa v bazéne. Po určitom okamihu s tým nedokáže a už ani nechce prestať. Kiežby som tento film videl pred trinástimi rokmi.

Ak je 5 hviezdičiek maximálne hodnotenie, tak Sedem si ich zaslúži minimálne sedem. Za dokonalý scenár a pedantnú réžiu, ktoré Ti nedovolia spustiť oči z obrazovky. Za podmanivú hudbu, ktorá spolu s neustálym dažďom, zamračenou oblohou i nefungujúcimi žiarovkami v interiéroch tvorí brutálne hutnú atmosféru. Za vynikajúceho Brada Pitta ako emotívne reagujúceho nováčika a vynikajúceho Morgana Freemana ako vyčerpávajúcou prácou unaveného detektíva. Za nádhernú Gwyneth Paltrow, ktorá je jediným svetlom v tomto ponure vykreslenom svete. Za odporné vraždy prevedené s plánovanou precíznosťou. Za dychberúce scény s Kevinom Spaceym, z ktorého ide väčší strach ako z Hannibala, Votrelca alebo ktorejkoľvek inej hororovej postavy. A najmä za šokujúci a nepredvídateľný záver, ktorý mi aj po štvrtom zhliadnutí vyvolal zimomriavky. Je to depresívne, temné a kruté ako sám život. Sedem považujem za najlepší krimi thriller vôbec.

Nightcrawler Lou a Gone Girl Amy by tvorili ideálny pár s psychopatickou poruchou osobnosti. Takmer nežmurkajúci Jake Gyllenhaal s nepopierateľnou charizmou, narcistickou osobnosťou a schopnosťou zmanipulovať slabších jedincov poprípade odrovnať konkurenciu, by perfektne sedel ku nádhernej a krutej žene z predmestia Rosamund Pike z filmu Gone Girl. Ak porovnám spomínaný Gone Girl s recenzovaným filmom, stále mi tu niečo chýbalo. Stvárnenie Lou Blooma bolo spektakuláre, avšak celý príbeh vystavaný okolo tejto postavy mi pripadal chabý a jednotvárny. A práve kvôli nevýraznemu príbehu má Nightcrawler u mňa o hviezdičku nižšie hodnotenie ako vynikajúce thrillery minulého roku Prisoners a Gone Girls.

Už žiadna súčasnosť. Tentokrát ide o čistokrvné sci-fi, antiutopistickú predstavu post-apokalyptickej budúcnosti, kde stroje vyhrávajú vojnu nad ľuďmi. Christian Bale a Sam Worthington predstavujú rovnako dôležité osoby, čo sa týka príbehu aj hereckého výkonu. Ani oni dvaja však nedokážu vyzdvihnúť nad priemer blokbaster plný výbuchov a obrovských robotov koexistujúcich s ľuďmi v nezaujímavo vykreslenom svete. Nie príliš inovatívna myšlienka na záchranu sveta o počítačovom signále, ktorý vyradí všetky stroje, je ďalším mínusom. Salvation je doteraz najslabší článok celej ságy.