Vrah Rosemary

Perla ve slasher žánru, jež svým přímočarým způsobem pojetí rozhodně boduje. Žádné dlouhé vykecávání a přehršel dialogů, ale hned ze začátku se jde pěkně zostra. Vražedným nástrojem vidle? Super nápad! Potenciální využití je užito do puntíku a tak není divu, že přijde pořádná kill jízda s vynikajícím gore. Žádná laciná poprava prasat, ale oběti, které se nevzdávají a bojují o život dokud to jen jde. Ve finále pak přijde šokující odhalení vraha. Oldschool jak se patří a nebojí se přitlačit na pilu (vidle). (22.03.2009)

Pro mě průměr ve všech ohledech. Příběh skoro žádnej, postavy docela sympatický, provedení vražd slušný. Po hromadě hororů byl tenhle první, kde jsem konečně viděl v akci vidle =)). Jinak vrah je bohužel pomalej, neohrabanej, nikam nespěchá, za žádnou z obětí se nerozběhne ... ale to je tak bohužel všude =((, alespoň u takto starých snímků. (11.07.2013)

Mladý, znudený párik sa rozhodne opustiť maturitný ples a ísť sa trochu pomaznať vonku, neďaleko koľaje. Nemajú však ani poňatia, aké zlo na nich vonku číha a ešte v tú noc sú zavraždení. Dnes je to niekoľko rokov po udalosti a aj dnes si maturanti užívajú večierka. Všetko prebieha bez problémov, dokedy v dave niekto neohlási, že sa niekto vlámal dnu. Nik tomu nevenuje pozornosť, do doby, keď smrť nezasiahne jedného z nich. A party sa môže začať! Celkový dojem: The Prowler. Ďalší slušný prírastok k hororovým klasikám osemdesiatych rokov, ktorý by ste si určite nemali nechať újsť. Už úvodná scéna sa môže pýšniť svojou atmosférou a nápaditosťou, ktorá si divákovu pozornosť vtiahne do seba hneď. Vzápätí sa dostávame do bodu, kedy sa stretávame s ústrednými postavami (šerif, mladý policajný zástupca a jeho priateľka), medzi ktorými si budujeme sympatie a spolu s nimi hádame (ako to v typickom slasheri zvykne byť), kto alebo čo vlastne vraždí. Čo môže byť pozitívnou stránkou, keďže na to máme dostatok času a vopred dokážeme uhádnuť, ktorá postava sa ako zachová a či si vôbec všimneme, že je dávno mŕtva. A hoci je námet neoriginálny a otrepaný, v prípade The Prowler to vôbec nevadí, pretože dostaneme nie len skvelú osemdesiatkovu atmosféru, či vec ktorá vo väčšine slasherov chýba - hra s divákom, skladačky a hľadanie identity vraha skôr než nám je známa, ale najmä naozaj skvelé vraždy vyšperkované nápaditosťou pričom každá ďalšia je o stupeň brutálnejšia (gore sa nešetrí, ale pre nenáročných divákov je aj dosť obmedzené, takže sa slabšie povahy nemusia ničoho báť). Na druhú stranu ma od filmu odradzovali zbytočne naťahované scény, v ktorých sa neodohrávalo nič dôležité pre hlavnú dejovú linku a tak sa film stane nezáživným, nezaujímavým ba i divným, takže kratšia minutáž by filmu vôbec neuškodila a to aj napriek jej, už teraz dosť krátkej dĺžke - na to nie je nikto zvedavý! Za pozornosť nestoja ani herci, ktorí boli nezáživní - boli nudní, nesympatickí a ani trochu nie presvedčiví či uveriteľní. Dokonca ani strih nestál za veľa a aj ten ma od filmu odradzoval - postava beží ďaleko od vraha, no každou sekundou nás čaká strih, postava je vždy na inom mieste a jednoducho je to pre mňa chaos (mne také veci vo filmoch odpodzujú, no iní si ich zas nevšímajú). Zas taký otras to však nie je a vystáť sa to ešte dá. Celkovo však film nie je vôbec zlý. Páčil sa mi a aj napriek svojim nedokonalostiam si u mňa zaslúžil tie 3 hviezdy na čsfd a mal som chuť ísť aj vyššie. No miestami bol nezáživný a nudný, čo ma trochu odradzuje. Každému fajnšmekerovi však odporúčam, u mňa spokojnosť. Moje hodnotenie: 55% (15.01.2018)

Predlžovaná smrť. Predlžovaná pomsta. Reflexia patálií bežného života (pridlhé umieranie príbuzných, nezvládnutý život v dôsledku subjektívne pociťovanej krivdy) v napohľad jednoduchej vyvražďovačke. Skôr ako horor to pôsobí ako opakujúco sa nočná mora bez tváre, ktorá Vás pozvoľne, no stále neodbytnejšie pozýva k vstupu do priestoru vyhradeného mŕtvolám. (22.03.2013)

Temný, odpudivý a náležitě krvavý whodunit slasher, zajímavý snad jen tím, že je to historicky vůbec první slasher, který se po revoluci objevil v našich kinech. Saviniho gore efekty, kdy hrají prim vidle a růže, jsou pěkné, vypíchnul bych závěrečnou lekačku ve vaně, to byl fakt humus. O tři roky později Zito přišel ještě s vydařeným čtvrtým dílem PÁTKU TŘINÁCTÉHO, po kterém se začal orientovat na akční žánr. (27.07.2005)