Vrah Rosemary

Docela slušný slasher, který je ovšem místy dost nevyvážený. V určitých momentech je zbytečně zdlouhavý, nudný a nezáživný. Pozitivní věci zde však převyšují. Brutální vrah se s nikým nesere a při jeho vraždících scénách tuhne krev. Nebo alespoň v době natočení to tak jistě fungovalo. Vražedné scény (většina) jsou hodně rozmanité, dobře zvukově doprovázené a především pěkně krvavé. Herecké výkony jsou rovněž na přijatelné úrovni a rozhodně lepší než český dabing. „Při vraždě první dívky jí dvakrát mladík řekne jiným jménem“. Budovaná atmosféra a napětí mi však přineslo příjemný prožitek pátečního večera, který už jen trochu kazil slabší závěr a fakt, že mi došlo pivo.7/10 (09.07.2011)

Už na začiatku som sa poriadne zľakol - mysliac si, že pozerám "filmový týždenník". Čiernobiele správy z konca 2. svetovej vojny dali tomuto slasheru aj iný, takpovediac, spoločenský rozmer. Uniformovaný vrah s vidlami a vojenskou dýkou, ktorý mŕtvym obetiam zvykol darovať ruže, sa opäť prihlásil o 30 rokov neskôr. Atmosféra sa dala krájať, hudba ju umocňovala, napätie bolo miestami neznesiteľné, prostredie zapadákova uveriteľné, baby krásne a keď už prišla nejaká akcia, tak bola prekvapujúco brutálna a stála zato. Pointu nebolo jednoduché predvídať. Takže, tomuto slasheru k "dokonalosti" veľa nechýbalo... (01.02.2011)

Mnohým ľuďom sa slasher horory (ktorých vynikajúcim príkladom je Vrah Rosemary) zdajú úchylné. Človek je v podstate odnepamäti tvor agresívny (viď staré obrazy sadistických mučení svätých, pred ktorými sa má kresťan ešte modliť). Skúste si vyhľadať obrazy martýria sv. Erazma, ktoré namaľovali Dieric Bouts (15.stor.) a Nicolas Poussin (17.stor.) a potom skúste povedať, že západná civilizácia nie je úchylná. Keď som túto fiktívnu a teda akceptovateľnú hororovú fantáziu videl prvýkrát, cítil som sa ako po poriadnej opici a k filmu som sa vrátil až po desaťročí. Režisér Joseph Zito nie je žiadnym majstrom v budovaní atmosféry, avšak jeho neuveriteľná hardcore verzia slasheru je žánrom, ktorý akúkoľvek atmosféru presahuje. Ak vo Fulciho filme obeť s prebodnutou hlavou umiera okamžite, Zito jej dáva ešte desať sekúnd. Ak Steve Miner necháva Michaela Myersa podrezať obeť jediným rozmachom, Zito štylizuje vraždu tak, ako keby šlo o krájanie chleba. Za tak intenzívne zážitky sa menej než päť hviezdičiek nedáva. Nemyslím, že je vhodné dívať sa na tento film dookola celý týždeň, rozhodne som však presvedčený, že toto dielo reflektuje objektívnu realitu sveta i subjektívnu realitu človeka omnoho zdarnejšie než väčšina iných filmov. Záverečné scény ponorené do znejasňujúceho oparu majú snový charakter, v ktorom sladké snenie ústi do nočnej mory a anticipuje "Elm Street". (14.01.2005)

Konečně jsem si doplnil tenhle slasher, který Zito natočil ještě před tím, než fušoval do série Pátek třináctého a musím říct, že narozdíl od čtvrtého dílu této série po kterém Zito hororové vody opustil a vydal se na dráhu režiséra akčních filmů, který se podle mě zase až tak moc nepovedl, tak tady jsem hodně spokojenej. Je to přímočarý, brutální odsejpá to a samozřejmě, že to má i ten nezapomenutelný look osmdesátých let, kdy člověk rád odpustí i těch pár chybiček. V dnešní mrtvý hororový době je takováhle stará škola k nezaplacení.80% (06.02.2020)

Mladý, znudený párik sa rozhodne opustiť maturitný ples a ísť sa trochu pomaznať vonku, neďaleko koľaje. Nemajú však ani poňatia, aké zlo na nich vonku číha a ešte v tú noc sú zavraždení. Dnes je to niekoľko rokov po udalosti a aj dnes si maturanti užívajú večierka. Všetko prebieha bez problémov, dokedy v dave niekto neohlási, že sa niekto vlámal dnu. Nik tomu nevenuje pozornosť, do doby, keď smrť nezasiahne jedného z nich. A party sa môže začať! Celkový dojem: The Prowler. Ďalší slušný prírastok k hororovým klasikám osemdesiatych rokov, ktorý by ste si určite nemali nechať újsť. Už úvodná scéna sa môže pýšniť svojou atmosférou a nápaditosťou, ktorá si divákovu pozornosť vtiahne do seba hneď. Vzápätí sa dostávame do bodu, kedy sa stretávame s ústrednými postavami (šerif, mladý policajný zástupca a jeho priateľka), medzi ktorými si budujeme sympatie a spolu s nimi hádame (ako to v typickom slasheri zvykne byť), kto alebo čo vlastne vraždí. Čo môže byť pozitívnou stránkou, keďže na to máme dostatok času a vopred dokážeme uhádnuť, ktorá postava sa ako zachová a či si vôbec všimneme, že je dávno mŕtva. A hoci je námet neoriginálny a otrepaný, v prípade The Prowler to vôbec nevadí, pretože dostaneme nie len skvelú osemdesiatkovu atmosféru, či vec ktorá vo väčšine slasherov chýba - hra s divákom, skladačky a hľadanie identity vraha skôr než nám je známa, ale najmä naozaj skvelé vraždy vyšperkované nápaditosťou pričom každá ďalšia je o stupeň brutálnejšia (gore sa nešetrí, ale pre nenáročných divákov je aj dosť obmedzené, takže sa slabšie povahy nemusia ničoho báť). Na druhú stranu ma od filmu odradzovali zbytočne naťahované scény, v ktorých sa neodohrávalo nič dôležité pre hlavnú dejovú linku a tak sa film stane nezáživným, nezaujímavým ba i divným, takže kratšia minutáž by filmu vôbec neuškodila a to aj napriek jej, už teraz dosť krátkej dĺžke - na to nie je nikto zvedavý! Za pozornosť nestoja ani herci, ktorí boli nezáživní - boli nudní, nesympatickí a ani trochu nie presvedčiví či uveriteľní. Dokonca ani strih nestál za veľa a aj ten ma od filmu odradzoval - postava beží ďaleko od vraha, no každou sekundou nás čaká strih, postava je vždy na inom mieste a jednoducho je to pre mňa chaos (mne také veci vo filmoch odpodzujú, no iní si ich zas nevšímajú). Zas taký otras to však nie je a vystáť sa to ešte dá. Celkovo však film nie je vôbec zlý. Páčil sa mi a aj napriek svojim nedokonalostiam si u mňa zaslúžil tie 3 hviezdy na čsfd a mal som chuť ísť aj vyššie. No miestami bol nezáživný a nudný, čo ma trochu odradzuje. Každému fajnšmekerovi však odporúčam, u mňa spokojnosť. Moje hodnotenie: 55% (15.01.2018)