Moskva slzám nevěří

Príjemne prekvapila táto romantická dráma, v ktorej cit pre detaily v medziľudských vzťahoch bol (nečakane) veľký. Spracovanie je tiež na vysokej úrovni, takmer žiadne excesy hercov a rozdávanie blahodárnych účinkov závideniahodné. K tomu sympatický príbeh a v hlavnej úlohe fakt pekná herečka - Viera Alentonová. Hodnotenie: 80% (06.04.2014)

Zaujímalo ma za čo mohol dostať ruský film v 79-roku oscara. Film je dosť rozťahaný a skrátiť ho aspoň o 30 minút by mu len prospelo. Kvalitných ruských filmov je požehnane a preto mi toto pripomína taký politický kalkul. Nikto ma nepresvedčí, že oscar pre tento film nebolo politické rozhodnutie. Tento film aj keď svoje kvality má, totiž nieje nič mimoriadne a oscarové už vôbec nie. Taký ruský klenot ako napr. Osud človeka zadupe toto priemerné dielko hlboko do zeme. 60%. (18.08.2011)

Film v dlouhém časovém rozmezí mapuje osudy tří povahově odlišných žen – Ludmily, Antoniny a Kateřiny –, přičemž poslední z nich je věnováno nejvíce prostoru. Největší kvality filmu tkví právě v umné profilaci postav – a to i těch vedlejších – a zároveň v jejich zasazení do všedního příběhu, který je ve své uvěřitelnosti velmi působivý – někdy komický, jindy až nepříjemně mrazivý. Velmi mě zaujal skvělý herecký výkon do hlavní role typově dobře obsazené Věry Alentové, přičemž herecké výkony jsou ve filmu Moskva slzám nevěří celkově na vysoké úrovni. (09.01.2011)

Moskovský epos + ženská odysea + moderné spracovanie s takmer i nulovým výskytom súdruhov & súdružiek = sovietsky titul Moskva slzám neverí; venujúci sa trojici najlepších kamarátok, pričom akýsi, povedzme ústredný prím, bude nakoniec predstavovať iba jedna z nich - Káťa - azda vôbec tá najzaujímavejšia postava, aká sa mimochodom ponúkala naprieč, vskutku, naprosto pestrou paletovou mozaikou medziľudských vzťahov medzi ženami a mužmi, čo bola zároveň i hlavná podstata daného, kinematografického diela s celkovo až približne i 20-ročným rozpätím nasledujúcich udalostí [začínajúc v roku 1958, a končiac asi okolo roku 1978], v ktorých teda nebola žiadna núdza o pomerne dosť zaujímavé situácie; v podstate najmä vďaka čomu samotné sledovanie našťastie neskĺzlo do akejsi statickosti či trebárs taktiež aj teatrálnosti v rámci celého rozprávania, za to ale režisérskej roztržitosti zo strany Vladimíra Meňšova, som určite viackrát postrehol, ale nie zase toľko, aby mi to úplne pokazilo potenciálny zážitok, v ktorom bola naprostá, a k tomu i nefalšovaná radosť zo sledovania ústrednej protagonistky v podaní Viery Alentovovej, ktorá bola v tom čase nielen skutočnou manželkou režiséra tohto titulu, ale zároveň tiež utiahla i väčšiu-väčšinu [prí]slušného počinu len na svojich pleciach, ktorej neskoršie zručne sekundoval i prichádzajúci Alexej Batalov. • Mal som zameškaný jeden väčší rest, ktorý už nejaký ten piatok rozhodne poznám, keď by som chcel na záver hádam len úprimne skonštatovať, že isteže neľutujem svoj strávený čas, zrovna až takto priamočiaro obkolesený samými, sympatickými predstaviteľkami, keďže i Antonína a Ľudmila svoju kamarátku zväčša iba vkusne dopĺňali a povzbudzovali, a tak práve preto boli akosi ich mužskí náprotivkovia mierne odsunutými na vedľajšej koľaji, čiže autor sa inými slovami zrejme najviac snažil i o to, aby čo najvernejšie zobrazil akúsi ženskú emancipáciu, z čoho sa už pomaličky začínal ozývať akýsi f e m i n i z m u s, ktorý ozaj máličko začal vystrkovať rožky, no aspoňže ešte v prijateľnejšej miere...? (18.05.2024)

KOUSEK DĚJE Solidní pohádka o ženě, která se vypracuje z dělnice na ředitelku a pak si najde ruského macho chlapíka, se kterým je spokojená, čemuž tedy nevěřím, protože ona není žádná putička. Hezky vykreslený svět přece jenom se už uvolňující atmosféry konce padesátých a šedesátých let. I když více, než jednoznačně kladná až vzorná hrdinka, byla zajímavá její rozvernější kamarádka Ludmila s materialistickým přístupem k životu. Škoda, že se v druhé části filmu skoro vytratila. /19. 7. 11./ (19.07.2011)