Moskva slzám nevěří

Taký normálny film zo života o normálnych, ničím špeciálnym sa nevymykajúcich ženách a normálnych starostiach života. Dej sa tiahne síce cez 20 rokov, avšak nie je plný žiadnych dejových zvratov, proste sa občas niekto zosobáši, rozíde, porodí dieťa atď. Veľa vecí sa rieši pri stole, čo je akýmsi poznávacím znamením filmov odohrávajúcich sa v časoch, ktoré sa už snáď nevrátia. Môžete sa pri ňom dobre najesť, opiť do nemoty, alebo spoznať vlastného, údajne mŕtveho otca. Prečo dostal film Oscara už dnes neriešme, v roku 1979 by sme to asi chápali lepšie. Je však obdivuhodné, že Meňšov natočil divácky veľmi vďačný film, trvajúci dve a pol hodiny a vystačil si s takým "málom", ako je obyčajný život. Neviem, či kvôli záverečnej Kataríninej poznámke mám dať päť hviezd, alebo kvôli záverečnej piesni, ktorá prešla dabingom (z akejsi wtf nostalgie), alebo či ostať pri zemi a hodnotiť nie podľa emócií, ale iba sucho podľa mnou stanovených kritérií skutočne kvalitného filmu, za ktorý Moskvu nepovažujem. (06.04.2014)

Film v dlouhém časovém rozmezí mapuje osudy tří povahově odlišných žen – Ludmily, Antoniny a Kateřiny –, přičemž poslední z nich je věnováno nejvíce prostoru. Největší kvality filmu tkví právě v umné profilaci postav – a to i těch vedlejších – a zároveň v jejich zasazení do všedního příběhu, který je ve své uvěřitelnosti velmi působivý – někdy komický, jindy až nepříjemně mrazivý. Velmi mě zaujal skvělý herecký výkon do hlavní role typově dobře obsazené Věry Alentové, přičemž herecké výkony jsou ve filmu Moskva slzám nevěří celkově na vysoké úrovni. (09.01.2011)

Pred pár dňami mi kamoš do telefónu hovorí: "Vieš čo Radko, minule som pozeral, koľko krásnych žien k nám ráno nastupovalo do fabriky. A potom som kukol na tie kancelárske fuchtle s častokrát nasranými tvárami a hovorím si: "Dobre je jak je. A je dobre, že sa to nemiešá. Aspoň sa v ľudskom rode udržuje fyzická krása. Len nech sa to kastovníctvo drží. Oni majú svoje radosti, ktoré vždy nakoniec ústia do frustrácie z materiálneho nedostatku a my máme tie svoje - záhradka, vínečko a posedieť si, ktoré možno majú aj tí druhí, len my k tomu nemáme tú vyššiu hmotnú nadstavbu." A tom vážení, je presne podľa mňa tento film so zaslúžene udeleným Oscarom. Poznámka: Ako vyvažujúcu protiváhu k civilne zobrazenému vzťahovému filmu by som doporučil pustiť si Balabanov Gruz 200. Moskva slzám neverí rieši problémy s veľkou dávkou humoru a napriek prítomnosti typicky ruskej melanchólie a smútku je aj vyznenie príjemne upokojujúce. Až si človek pomyslí, že bežné radosti i lásky sa nelíšili v závislosti na tom, či človek žil v komunistami riadenej krajine alebo na západe. A to si podľa mňa istú korekciu žiada. (13.05.2009)

Zaujímalo ma za čo mohol dostať ruský film v 79-roku oscara. Film je dosť rozťahaný a skrátiť ho aspoň o 30 minút by mu len prospelo. Kvalitných ruských filmov je požehnane a preto mi toto pripomína taký politický kalkul. Nikto ma nepresvedčí, že oscar pre tento film nebolo politické rozhodnutie. Tento film aj keď svoje kvality má, totiž nieje nič mimoriadne a oscarové už vôbec nie. Taký ruský klenot ako napr. Osud človeka zadupe toto priemerné dielko hlboko do zeme. 60%. (18.08.2011)

Je to sice zajímavý snímek a na rozdíl od většiny tehdejší sovětské produkce i kvalitní, ale ta rozvleklost mě poněkud unavila. Vpodstatě jde o romantické drama, roztažené do období dvaceti let, jenže romance v ruském provedení, to není jako z Hollywoodu. Velice dobře zahrála Věra Alentěva v hlavní roli, i když se její postava dala vybarvit ještě více, než jak je ve filmu načrtnuta. To, že film dostal Oscara, je spíše jen jakési ocenění netradičnosti tohoto žánru v ruské kinematografii. (17.04.2003)