Les Invasions barbares
Les Invasions barbares
Invázia barbarov
The Barbarian Invasions
The Barbarian Invasions
The Barbarian Invasions
Režie:
Denys ArcandScénář:
Denys ArcandKamera:
Guy DufauxHudba:
Pierre AviatHrají:
Rémy Girard, Stéphane Rousseau, Dorothée Berryman, Louise Portal, Dominique Michel, Marie-Josée Croze, Marina Hands, Roy Dupuis, Micheline Lanctôt (více)Obsahy(1)
Jeden z najznámejších režisérov frankofónnej Kanady, Denys Arcand, nadviazal filmom Invázia barbarov po 17 rokoch na svoj film The Decline of the American Empire. V Invázii barbarov sleduje svojich hrdinov zostarnutých, trochu zlomených životom, stále však ešte plných ideálov a vitality. Hlavný hrdina Rémy je univerzitný profesor histórie, ktorý celý život miloval ženy, zábavu, víno a ľavicové ideály. Po kolapse je hospitalizovaný v nemocnici a jeho bývalá žena Luise okamžite zavolá ich syna Sébastiana, ktorý si buduje kariéru úspešného a bohatého makléra v Londýne. Hoci Sébastien a Rémy spolu kvôli rozdielnym životným filozofiám nikdy dobre nevychádzali, Sébastien okamžite priletí do Kanady a snaží sa otca presvedčiť, aby sa dal previezť na súkromnú kliniku. V štátnej nemocnici sú totiž žalostné podmienky, pacienti ležia i na chodbách. Rémy však bol jedným z hlásateľov socializácie zdravotníctva a trvá na tom, že bude znášať i jej neblahé následky. Po vyšetrení v americkom Baltimore je jasné, že Rémy má na mozgu zhubný nádor a zostáva mu už iba niekoľko týždňov života. Sébastien sa rozhodne, že proti otcovej vôli mu spríjemní posledné dni života: podplatí zdravotnícke odbory, aby mu zrenovovali samostatnú časť nemocnice, zaobstará mu špeciálnu starostlivosť, zaplatí jeho študentom, aby ho prišli pozdraviť a z celého sveta zvolá k smrteľnej posteli jeho najlepších priateľov a dávne i nedávne milenky.
Dokonca, keď už ani silné dávky morfia nedokážu utlmiť bolesti, s pomocou narkomanky Natalie mu zaobstará heroín. Hoci Rémyho životná filozofia jeho najbližším vždy iba ublížila, vďaka Sébastienovi si ju môže udržať až do smrti. Rémy je predstaviteľom umierajúcej generácie a umierajúceho sveta, v ktorom ešte existovala viera v ideály a ich naplnenie. Sébastiena považuje za chladného predátora, ziskuchtivého biznismena, predstaviteľa novej generácie barbarov. Počas posledných týždňov svojho života však Rémy prichádza na to, že i Sébastien uznáva základné životné hodnoty. Sébastien poznáva otca z jeho silnej a nezlomnej stránky, nielen ako večne nedospelého a ľahkovážneho bonvivána. Arcand nevyhrocuje dramatický konflikt medzi otcom a synom, smeruje skôr k zmiereniu, k poznaniu, že hoci starý svet umiera, v tom novom barbarskom ešte môžu pretrvať základné morálne hodnoty. Režisérovi sa v žánri tragikomédie podarilo s nesmiernym šarmom a ľudskosťou, bez pátosu a sentimentu zobraziť smrť človeka i smrť jednej generácie. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (135)
Toto bolo trápenie. Nič proti hercom, proti nápadu, ale preplniť film nudnými intelektuálnymi dialógmi bezo zmyslu, od úvodných titulkov po záverečné, je aj na mňa veľa. Takže z komédie veľa neostalo a ani dramatická línia film nijak nezachraňuje. Naozaj neviem, kde sa stala chyba. Vo mne to nebude. 40%. ()
Tento kanadsko - francúzsky oscarový film - Invázia barbarov, by som nenazval týmto názvom, ale Inváziu, ako prvé slovo, ponechám, namiesto barbarov, doplním akýmsi nelichotivým prívlastkom hrubšieho významu, môže byť aj vulgárneho, ale v rámci slušnosti, tak teda : Invázia - MAGOROV, DEBILOV, IMBECILOV, IDIOTOV, FEŤÁKOV... a množstvo iných, doplňte si sami. Hlavná postava, Rémy, je smrteľne nevyliečiteľný sukničkár, okolo ktorého sa časom zoskupia známi a rodina, ktorí ho prišli do nemocnice podporiť, aby nemyslel na to najhoršie, a tak jeho pohotový syn, Sébastien, zaobstará, ako čerešničku na torte, HEROÍN, ktorý mu pichá ochotná feťáčka, za prispenia garančného zaistenia od dealera, ktorého financuje zmagorený Sébastien. Toľko bláznov pokope, som už dlho nevidel, a to som si myslel, že ma čaká zaujímavý film, ktorý by mal spĺňať moje náročné požiadavky. Bohužiaľ, toto je niečo takmer nestráviteľné !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Hrozná réžia a strih ! Neviem, či som videl horší film, ako je tento, myslím, že ktorý by chorí akademici ocenili, zrejme boli všetci, ktorí tak učinili, na práškoch, inak si to neviem vysvetliť ! Tomuto snímku, ak by som to dopredu vedel, by som sa veľkým oblúkom, čo najviac - VYHOL, nestalo sa tak, a tak viem, že neexistuje žiadna garancia úspechu v podobe OSCARA, ktorého koľkokrát títo pakovia odovzdajú, totálnym skrachovalcom, ako je Arcand a spol. ()
4* Z kanadské tvorby jsem si nedávno pustil tuto intelektuální a sarkastickou konverzační komedii, která mi přiblížila tamní zdravotnický systém – no ještě zlaté Česko. Ale hlavně je to film o rodinném sbližování, odpouštění, přátelství a důstojnosti umírání. Své 4 hvězdy si plně zaslouží a doporučuji všem, komu jsou navozená témata blízká. [ PŘÍBĚH: 2 /// ATMOSFÉRA: 2 /// TEMPO: 2 /// ORIGINALITA: 2 /// NÁLADA: 2 /// ART: 1 /// STYL: 1 /// CASTING: 2 (3*MAX) ] ()
Film sa nedokázal sám rozhodnúť, ktorým smerom pôjde. Zahráme to na city a ukážeme nešťastie umierajúceho otca a budeme riešiť jeho nevyrovnaný vzťah so synom? Alebo pôjdeme kvázi zábavnou formou, odľahčíme to? Tvorcovia sa snažia spojiť obe stránky a preto im to v sumáre nevyšlo. Vec s heroínom je zaiste zaujímavým doplnením filmu, ale že by to bolo až tak vtipné? Vzťahová rovina nedotiahnutá a záver celý film zabíja a podrhol aj názov. Išlo skutočne o barbarský čin a vyvolanie falošného súcitu, ktorý sa v dnešnej kultúre smrti v celku nosí. ()
Vůbec ne ta bláznivá fraška, na jakou to vypadá z většiny popisů, ale dost vážně míněný film o posledních věcech člověka, i když notně odlehčovaný humorem spíš hořce sebeironickým než ztřeštěným nebo cynickým, bez absurdního vylhaného optimismu Skafandru a motýla a podobných lacině humanistických limonád. Bilancuje se tu éra, která odchází s generací „volné lásky“ a s koncem dvacátého století, příznačně ohraničeného útokem na manhattanská dvojčata, účtuje se s dravým kapitalismem, veřejným zdravotnictvím i s odbory, polemizuje se s církví, hledí se s obavami do budoucna – a rozhodně se nevolí snadné cesty, nezjednodušuje se ani nepřikrašluje: Luxusní umírání v láskyplném kruhu rodiny a přátel, vyhandlované uprostřed přecpané státní nemocnice za úplatky z peněz, kterými hlavní hrdina pohrdá. Jeho neustálé protináboženské filipiky, které jdou autorovi evidentně z duše, ale vyústí v prazvláštní remízu s nemocniční řádovou sestrou, která je nakonec jediná, kdo pacientům opravdu naslouchá. Prázdné tlachy požitkářských vzdělanců a samozřejmá empatie novodobých barbarů. V jádru generační film, který říká: „Nevíme, jestli náš život a naše ideály vůbec dávaly nějaký smysl, nevíme, co bude se světem dál, odcházíme s neurčitým pocitem, že jsme něco nedokončili, odcházíme v úzkostech a nechce se nám, protože ze všech lidí v dějinách zdaleka nejmíň tušíme kam a proč, protože nemáme víru v Boha, v komunismus nebo aspoň v konzum,“ ale přesto nakonec skoro zázrakem dospěje k čemusi, co lze nazvat smířením, velkorysostí a opatrnou nadějí, přičemž většinu času dokáže být současně brutálně upřímný, zadumaný i prudce zábavný. Skoro za 90 %. ()
Reklama