VOD (1)
Obsahy(1)
Malá dedina na sýrsko-tureckých hraniciach na začiatku 80.rokov: Šesťročný kurdský chlapec Sero zažíva prvý školský rok v arabskej škole a musí sledovať, ako sa jeho malý svet radikálne mení v priebehu absurdného nacionalizmu. Detstvo malého Sera, v ktorom sa nachádzajú rôzne pozitívne a negatívne momenty, podáva režisér divákovi aj s humorom, hoci život malého hrdinu plynie medzi diktatúrou a temnou drámou. (ASFK)
(více)Recenze (3)
Režiséra Mana Khalila som osobne zažil pri predstavení jeho filmu Lastovička na bratislavskom MFF 2016 (česť pamiatke tomuto skvelému zaniknutému festivalu). Vtedy som bol nadšený - nielen skvelou slovenčinou Khalila, ktorý tu kedysi študoval, ale najmä po dramatickej stránke bezchybnou Lastovičkou. Susedia ma už toľko za srdce nechytili. Stále je to film, ktorý hovorí o problémoch tohto ťažko skúšaného regiónu. Ale bola z toho takmer dokudráma, mapujúca jednu pohromu za druhou. Išlo sa letom svetom a mal som spočiatku problémy sa zorientovať medzi členmi jednotlivých rodín - susedmi. Problém bol aj pri dialógoch - zneli mi neprirodzene (ale čo ja viem, či ľudia na Strednom východe v 80. rokoch tak naozaj nerozprávali?). V snímke je poznať aj československý filmársky rukopis - najmä v prístupe k detským postavám. Deti si tu uchovávajú svoju hravosť, huncútstvo a humor napriek hrôzostrašnej spoločenskej situácii. Aj keď mi rozpráčský štýl oproti Lastovičke prišiel chladnejší, našli sa tu nanajvýš ľudské momenty. Odrážali sa najmä v susedských vzťahoch, kde napriek propagande režimu spolu držia Kurdi, Židia a iné menšiny. Najzaujímavejšou postavou je Hannah. Veľký palec hore za casting detských hercov - najmä pri predstaviteľovi hlavnej postavy. Khalila by si mohli najať slovenskí filmári (aby ich detskí herci nehrali ako roboti). ()
Mano Khalil hovorí celkom slušne po slovensky a keďže hovorí rád a pútavo, povedal nám, že zhruba 60 % filmu je autobiografických. Príbeh Sera, šesťročného kurdského chlapca, ktorý najsamviac na svete túži po elektrine a televízore, aby mohol pozerať kreslenky, je chvíľu úsmevný, chvíľu tragický, chvíľu drsný a niekedy až neuveriteľný (predsa len je tam stále tých 40 %). A keďže Mano Khalil študoval v Československu a neskôr pracoval na Slovensku, je to vlastne jeden z najlepších (česko)slovenských filmov, ktoré som kedy videla. ()