Kamera:
Vladimír JašinaHudba:
Milan NovákHrají:
Jozef Kroner, Ivan Krivosudský, Eva Krížiková, Adam Matejka, Ondriš Jariabek, Alojz Kramár, Ivan Mistrík, Bohuš Králik, Jozef Sodoma, Branislav Koreň (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Tri filmové poviedky, nakrútené podľa literárnych predlôh Petra Karvaša. Obhajoba práva na súkromný smútok, kritika propagandistických lží uverejňovaných v novinách a kritika alkoholizmu na pracovisku, sú spojené zasadaním fiktívnej komisie, hodnotiacej dostatočnú kritickosť schvaľovaného filmu. Celovečerný hraný debut režisérov Petra Solana a Františka Žáčka je jedným z prvých výsledkov mierneho uvoľňovania situácie v polovici päťdesiatych rokov. (RTVS)
(více)Recenze (17)
Tri poviedky s pomerne roztomilo štylizovanými postavami, založené na rovnakej schéme: Zamestnanci fabriky začnú podozrievať svojho zvláštne sa správajúceho kolegu, že chce ohroziť výrobu ich firmy, pravidelné dodržiavanie (či prekonávanie!) plánov a nebodaj sa možno i dal na buržoázne chodníčky. Prenasledujú ho, idú odhaliť jeho zlotrilé plány, aby zistili, že išlo o nedorozumenie a kolega mal pre svoje správanie veľmi rozumný a jednoducho vysvetliteľný dôvod. Súdruhovia sa tľapnú po čele, ako ľahko sa nechali napáliť a pokračujú vo veselom budovaní svetlých zajtrajškov. Ako už tu trefne poznamenal niekto v komentároch - exemplárny príklad aké pyčoviny riešili komunisti. Solanova skvelá 60s tvorba sa našťastie už proti naivnému socialistickému realizmu vyhranila. ()
Svojrázny príspevok do témy satiry na slovenskom filmovom poli. Znateľný lowcost, ale vôbec nevadí. Poviedky kostrbaté, no herci nebojácni a zapamätateľní, hlavne Bohuš Králik a Ivan Krivosudský. Králikova hláška "vydra alkoholizmu sa priblížila k múrom našej fabriky" je hovadsky dobrá, kupodivu aj zvyšok scenára. Film pobaví, ale neubráni sa dojmu čo ním chceli tvorcovia vlastne povedať, lebo haniť socializmus v 50. rokoch by bolo nedobré a tak aj poviedky končia neucelene. ()
Na stejný způsob, jako český film Zaostřit, prosím!, vznikla povídková satira i ve slovenském filmu. Hranice je tenká, ale zatímco český film je nehodný Friče, tento slovenský lze vnímat jako dílko přijatelnější vzhledem k tomu, jaké všechny žánry tehdy ve východní polovině republiky stále ještě chyběly. Oba filmy jsou výsledky požadavků z konferencí Svazu československých spisovatelů v letech 1954 a 1955. Povídková sbírka Petera Karvaše Čert nespí (1954) nabídla hned několik celků, z nichž Smutný káder a Typický prípad jsou z cyklu Příhody nenápadného mládence a finální povídka Vel'korysá kampaň z cyklu Bezúhonné podobizny. Pro tvůrčí tým to byla série zajímavých výzev, hlavní herci měli každý po čtyřech různých úlohách, debutující režiséři a kameraman vzbudili naděje. Solan sám chtěl pokračovat v přepisu další povídky z Karvaše, ale Prípad Barnabáš Kos se dočkal premiéry až v roce 1965. ()
Snímek poskládaný ze tří satirických povídek literárního autora Petera Karvaša, který svou sbírku povídek vydal v knize pod společným názvem ´Čert nespí´. od čehož je také název snímku. Karvaš se svými povídky kriticky strefoval do nejrůznějších buržoazních přežitků a to jak ve veřejném, tak v tom soukromém životě. Pokaždé se zaměřil na určitou vzniklou problematiku, kterou bylo potřeba politicky vyřešit, a vždy to pojal právě oním satiristickým důvtipem. Stejně jsou stavěny i povídky zfilmované, které jako celek pro jednoznačný povídkový film propojuje filmová schvalovací komise, která výsledné zfilmované povídky shlédne, okomentuje a pojme s patřičnými výhradami a návrhy změn. Takže vše má svou jednotnou šablonu a to v zájmu patřičností vládnoucí strany své doby. Humor především konverzační a vždy cílen k politickým nepatřičnostem. Obhajoba práva na soukromý smutek, kritika propagandistických lží zveřejňovaných v novinách a kritika alkoholismu na pracovišti. Ono, když se na to podíváme s odstupem doby vzniku a režimu, v podstatě se na těch povídkách v jádru věci na dnešní dobu zase až tak moc nezměnilo. V charakteru postav, ze kterých se dělá legrace, by se i dnes mohl leckdo poznat. Jasně, povídky jsou vytvořeny v rámci podpory dobové politické situace, ale to nic nemění na stavu věci. Skutečně to stačí jen mírně upravit v zohlednění na dnešní dobu a hotovo. Společensko-politická satira z 50. let především ukazující, že se na koncepci satiry po léta nic nezměnilo. ()
Kdyby čert spal, tak by nebylo něco v pořádku. Lidé si o něm dříve vypravovali příběhy, zobrazovali si ho kresbami, aby si ho nějak zkonkretizovali. Film se věnuje čertům od počátku kinematografie, a tak i český film nezůstává lhostejným a filmaři najímají herce, aby hráli čerty. Na čerty nemá vliv žádný politický systém, ale v kapitalismu se jim daří dobře, mají ho raději, než jiné režimy. Socialismus se pokoušel čerty vymýtit, ale neúspěšně. Nacisti se s čerty hodně kamarádili, katolíci o něco méně... ()
Galerie (8)
Photo © Foto z rodinného archivu J. Sodomy
![Čert nespí - Z filmu - Oľga Vronská, Jozef Sodoma, Branislav Koreň, Jozef Kroner, Bohuš Králik](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w663/files/images/film/photos/158/407/158407050_f79b2e.jpg)
Zajímavosti (8)
- Film si v kinách pozrelo 600,000 divákov, čo bolo na tú dobu pomerne veľa. (Raccoon.city)
- František Žáček natočil iba jednu z troch poviedok, z ktorých sa film skladá, nakoľko počas nakrúcania dostal infarkt. (Raccoon.city)
- Film bol natočený v exteriéroch v Bratislave. (dyfur)
Reklama