Případ Barnabáš Kos

Prvotřídní satira na poměry společenského a politického života panujícího v tzv. reálném socialismu, jíž se mi dostalo toho, co jsem marně očekával od Případu pro začínajícího kata. Film dle mého skromného soudu kritizuje dvojí (a v obou případech míří velice přesně): a) odtrženost vládnoucích elit od lidu, jejich neporozumění reálné situaci, navzdory tomu jsou však jedinými vykonavateli moci - SPOILER scény, v nichž se vyděšený Barnabáš Kos (Josef Kemr) snaží zkontaktovat soudruhy náměstky, aby jim vysvětlil, že nemá kvalifikaci a kompetence k tomu vést orchestr, upomíná na Kafkovy romány; rozhodně ne náhodou nejvyššího soudruha ve filmu nezahlédneme (možná narážka na rozhodující slovo Moskvy?) SPOILER a za b) diktaturu proletariátu - totiž jako kritika toho, jak nebezpečně to může dopadnou, když moc uchopí ti, kteří nemají předpoklady vést, když se moci chopí ti bez pevného charakteru, ti roky upozaďování, po kterých bylo "šlapáno", pročež se jejím jediným cílem stane touha tuto křivdu napravit, a k této nápravě se nebojí jít přes mrtvoly. Nebýt pan Kemr nadabován do slovenštiny, nebál bych se udělit pět hvězdiček. Tahle to budou "pouze" silné čtyři hvězdy. 80 % [dafilms] (03.09.2023)

Vynikajcí satira, opravdu dokonale trefený co může udělat blb ve funkci. Zajímavý byl i vizuál filmu, takový chladný až to bylo hsnusný. Jediný minus je předabovani J.Kemra jeho hlas je natolik specifický, ale především herecký že by film povýšil ještě na větší zážitek a nevěřím že by to ve slovenštině nedal. (04.04.2024)

Ani po 57 rokoch, aj keď sa progresívne zmýšľajúcu politici snažia tvrdiť niečo iné, nič nezmenilo. Občas sa ministrom financií stane finančný analfabet, občas ministrom zdravotníctva vojenský generál, občas ministrom školstva spievajúci kaderník. Na vrcholné miesta nielen v manažmente dôležitých firiem či dokonca rádií a televízii sa vždy budú dostávať Barnabášovia Kosovia ten kto si myslí že práve jeho strana to zmení je na obrovskom omyle. Ide o to že niekedy konkrétna vláda aj keď má za sebou podobné prešľapy ako Barnabáš spraví aspoň niečo pre ľudí. Kým tí, ktorí ich vystriedajú robia všetko proti nim. Cynizmus tohto príbehu v čase koronakrízy, v ktorom som ho pozrel ja však nemal svoj vrchol v momente keď sa stal cap záhradníkom (nemýliť si s generálnym riaditeľom RTVS) ale v čase, keď stáli Barnabášovi oponenti pred nápisom Čistota pol života a predstavenstvo, ktoré Kosa za riaditeľa orchestru zvolilo sedelo v miestnosti v rozostupoch a za sklom. Ten paradox že prešlo takmer 60 rokov a až teraz ten film svojou satirou zabodoval v tomto momente nemá chybu. Nehovoriac o ich reakcii, ako by sme teraz my vyzerali keby sme Barnabáša odvolali, keď sme ho tam dosadili. Veru, ako by náš parlament vyzeral, keby odvolal nekompetentných ľudí, ktorých tam sám dosadil.Socializmus priniesol mnoho skvelých filmov ktoré boli výsmechom vtedajšiemu fungovaniu štátu, avšak oni sú ešte väčším výsmechom tomu čo sa deje teraz, pod záštitou demokracie. (07.05.2021)

Výtvarne dokonalé scény symbolizujú prostredníctvom preľnutia abstrakcie s geometriou vo všeobecnej rovine stretnutie občana s mašinériou inštitúcií. Chladné, rozľahlé a dokonale neosobné priestory s nepochopiteľnými pravidlami fungovania prístupu k návštevníkom a odťažito prísno mravokárnym správaním sa zamestnancov - tí si obvykle automaticky myslia, že sú čímsi viac. Tieto scény dokonale zapadajú do príbehu člena symfonického orchestra, ktorého si nadriadení vyberú za šéfa hráčskeho zboru, pretože je dokonale nenápadný, skromný. To, že ovláda nástroj takmer zanedbateľný nikoho nezaujíma. Pridelená moc však dvíha i vlastné smelé plány. Iniciatívny podceňovaný s mocou sa stáva nepredvídateľným reformátorom a presadzovateľom alternatívy za každú cenu. Nadčasové podobenstvo. (27.01.2013)

Solan použil akoby pri symbolizme Prípadu Barnabáš Kos kubizmus a dodal mu jasný obrazový význam. Triangel, ako symbol hlavného hrdinu, alebo kubisticko-geometricky trochu neprirodzene navrhnuté štúdio. Je trochu škoda, že príbeh má jasne definovaný smer a diváka na tejto ceste ničím neprekvapí. Je to asi dobou, pretože vtedy bol film veľmi odvážnym podobenstvom a dejová priehľadnosť nebola na škodu. Dnes si pri ňom uvedomujeme, že sa veci vôbec nezmenili a film nie je primárne kritickou satirou vtedajšej hierarchie, ale odrazom prirodzeného ľudského správania. Len dnes by Barnabáš nebol ani na začiatku skromným outsiderom, ale vedel by, za čím presne ide. Mňa by zaujímal priebeh tých skúšok, keď všetci vedeli, že to nefunguje a ako sa mohli dopracovať vôbec k nejakej hudobnej forme. Tomuto sa Solan vyhýba, ale jedná sa o výčitku ľudí, ktorým záleží primárne na logike deja. (26.06.2014)