Chladné léto roku 1953

Ďalší z ruských filmov, ktorých sledovanie určite nebolo strateným časom. Som rád, že nielen mne vzdialene pripomenul Vláčilove Stíny horkého léta, i keď rozdielov bolo viac než iba v teplote leta. Akurát, že Stíny nikto nezaradil do žánru westernu a tento film áno. Tento a ďalšie mnou oceňované ruské filmy sú príbuzné našim trezorovým filmom, pretože v Sovietskom zväze a ani v Rusku nikomu nerobia radosť. Ukazujú totiž tú stránku ruského myslenia, správania sa a vôbec života, ktorú by Rusi chceli pred svetom ukryť alebo minimálne prefarbiť. A ak ju ukazujú pravdivo, potom vôbec nerozhoduje, v ktorom roku alebo období bol film nakrútený. Vždy bude "osinou v prdeli" ako vravia Česi. (18.06.2023)

Film odvážný vzhledem k místu a času, kdy vznikl, nicméně v době Gorbačovovi Perestrojky to prošlo. Je to takový rádoby western, který se odehrává v jiné době a na Sibiři. Když vězeň-vyhnanec a bývalý rozvědčík Sergei Basargin prohlásí, že v létě neumře a snímek nicméně má v názvu chladné léto, tak větříte smrt a popravdě předpokládal jsem konec ve stylu Je třeba zabít Sekala. Byl? Musíte se podívat sami na tento film s jistou stránkou ruské duše. (14.07.2018)

Sovietsky eastern, čo v preklade znamená western zasadený do východnej polovice zemegule s jasnými žánrovými pravidlami. Pre Proškina to znamenalo ale skôr vyjadrenie sa k dejinným udalostiam svojej krajiny, o ktorých niečo možno tušíte, ale nie je vôbec od veci si dopĺňať vzdelanie aj formou hranej kinematografie. Ak je úprimná a historické fakty nepodliehajú výrazne žánrovým pravidlám. Leto viac pripomína špagetti western, ktorý ešte nevznikol, pretože miera mŕtvol počas prestreliek a spôsob ich prevedenia vyvoláva občas cynický smiech. Každopádne o niečo drsnejšie, ako americkí bratia a najmä menej romantizujúce (vlastne vôbec), ako drvivá väčšina westernov. Ale to je dané aj obdobím, v ktorom sa príbeh odohráva, pretože sovietsky národ ho mal ešte živo v pamäti a prekrúcanie skutočnosti by sa Proškinovi rozhodne nevyplatilo. (31.03.2014)

Přemýšlím nad tím (a zatím marně), proč se v oficiálním textu distributora píše o snímku jako o easternu. Asi to vnímám jinak, ale já jsem měl pocit, že se v něm popisovaly podobné události, k nimž docházelo po válce i u nás. V bývalém Československu řádily na vlastní pěst jednající oddíly, které tu tak nějak zbyly po Wehrmachtu a SS, případně skupinky banderovců, jež prchaly v pudu sebezáchovy na západ, zatímco ve filmu šlo o tlupu amnestovaných individuí, ale reálie i atmosféra byly velmi podobné. Drama / Krimi / Akční / Western- to se zase někdo rozjel... Myslím, že drama by bohatě stačilo. Za mě šlo každopádně o vydařený snímek s těžkou až depresivní atmosférou, která skvěle vystihovala nejen dobu postalinskou. / Poučení: Pokud se někomu začínají zapalovat lýtka, je potřeba okamžitě hasit. (24.07.2023)

Dej filmu sa odohráva na Sibíri, kde dvaja politickí väzni s núteným pobytom, bránia dedinu proti bande kriminálnikov. Celý film je zasadený do tragického obdobia politických prechmatov. V roku 1953 zomrel Stalin, Berija dal všeobecnú amnestiu, ktorá sa týkala len kriminálnikov najhrubšieho kalibru. Hlavný hrdina filmu Basargin, bývalý vojak, ktorý ušiel z nemeckého zajatia a ktorého vyhnanstvo priviedlo do stavu hlbokej melanchólie sa v konfrontácii zo zločinom zbavuje všetkého bremena a nachádza stratenú ľudskú dôstojnosť. Jeden z prvých filmov, ktorý sa snaží ukázať problematiku politických väzňov a vojakov z 2. svetovej vojny v gulagoch v Rusku. Skutočný príbeh kapitána Červenej armády, ktorý na pol dňa padol do zajatia Nemcov, čo mu ale zničilo celý život. (08.12.2015)