Poslední jednorožec

Po dôkladnom štúdiu som dospel k záveru, že Posledný jednorožec je nezabudnuteľný film pre tých, ktorí ho videli ako deti. Ja som si ho prvý raz pozrel až po štyridsiatke (inšpiroval ma komiks od Gillisa, ktorý v ČR vydalo Comics Centrum) a teda za mňa to nie je žiadna sláva. Príbeh ma bavil len o trochu viac, ako v komikse (Beagleho román som nečítal). Čiže priemerne. Atmosféra bola príjemne snová. Pesničky ma prekvapivo neiritovali. Páčilo sa mi, že to paradoxne nebolo ktovieako orientované na detského diváka (prsia v rôznom štádiu, vcelku melancholický koniec). (03.08.2023)

Opäť jedna veľká nostalgia a spomienka na detstvo. A hlavne na to, aké boli kedysi Disneyovky nádherné, s krásnou hudbou (titulná pesnička je naozaj očarujúca) a hlavne s očarujúcim príbehom. A stačilo tak málo. Klasická rozprávka. Nesnaží sa len pobaviť, alebo len rozplakať. Každý si tu nájde ten správny pomer. 80%. (14.04.2006)

Pamätám si, keď som to pozeral ako decko na VHSke a viem, že okrem jednorožca tam bol aj ohnivý býk, ktorého som sa bal. Na to, že sa jedná o rozprávku je to podľa mňa celkom strašidelne (pre deti určite), minimálne ten býk a zámok. Každopádne pekna rozprávka, fajn animácia a vydarené pesničky a výborná hudba. 75% - 4* (09.11.2010)

Když jsem četla knihu, strašně mocně na mė působila mystika, archetypálnost příběhu, dėlalo to zkrátka se mnou divy. Tento film se mnou neudělal nic. Celkem nešikovně animovane, nebo tomu proste jen nerozumim. Viděla jsem to dabovaný s českou písničkou a bylo to dost slabý. Ta písnička obzvlášť. Kouzlo se vytratilo. Jdu se poohlédnout po té knize a spravim si chuť. (10.12.2014)

Jasné, že to už nie je na päť, ale pri tomto filme ma napadlo niečo zaujímavé. Nechcem to nazývať nostalgiou, ale skôr nejakým psychologickým efektom, ktorý by si vyžadoval kľudne aj nejaký hĺbkový psychologický rozbor. Totiž fakt, že pri skoro každej scéne som si uvedomoval, že som ju videl pred 25 rokmi a skoro celú si ju pamätám. Tak som sa tešil stále na ďalšiu a ďalšiu a mal nesmiernu radosť zo svojej dlhodobej pamäti. Z filmov, ktoré som videl pred dvoma týždňami si totiž pamätám podstatne menej. No a tá neuveriteľne kúzelná nostalgia je druhý stupeň zábavnosti. Tretí je samotný film, ktorý emocionálne stále funguje aj po tridsiatke. Keď raz budem mať slovnú zásobu prevyšujúcu obsahy komentárov na csfd, tak prisámbohu tú štúdiu napíšem. (19.05.2014)