Občanská válka

Civil War nebude mať masovú priazeň divákov, lebo mnohí z nich tušia, že svojim konaním prispievajú k rozkladu spoločnosti. Civil War je snímok, ktorý nepodsúva príčiny kolapsu, ale pritom ho každý divák spozná. Žijeme krutú dobu voči človečenstvu, kde absencia morálnych hodnôt, spochybňovanie pravdy, ľudských poznatkov a manipulácia s verejnosťou ambicióznych politikov, ktorým ide len o moc, spôsobí, že sa debilizácia národov bude prehlbovať a výsledok si môžeme pozrieť v tomto filme. Alex Garland nič nevysvetľuje, len stroho popisuje udalosti. A núti premýšľať... (10.07.2024)

Z nejakého dôvodu som od Civil War čakal niečo mierne odlišné, avšak výsledok rozhodne nie je sklamaním. Dramaturgicky film trochu pripomína Vojnu svetov, ale pochopiteľne s iným protivníkom, respektíve s inými protivníkmi. Garland spomínal v jednom rozhovore, že tento príbeh zasadil do USA kvôli tomu, že divák sa s ním najlepšie stotožní v každom kúte sveta, keďže USA je najviac sledovanou krajinou sveta. A výborne urobil, napriek brutálnym scénam a záberom pôsobiacim dokumentárnym dojmom cítiť vo filme aj určitú mieru cynizmu. Za ten si môžu samozrejme Američania sami vďaka extrémnej polarizácii spoločnosti. Niežeby inde bola citeľne slabšia, ale tu sme zase pri tej efektivite zasadiť dej do USA. Záverečný záber všetko skvele zaklincoval. (28.04.2024)

“I've never been scared like that before... and I've never felt more alive." Táto jedna veta dokonale vystihuje esenciu celého filmu. Alex Garland natočil film o občianskej vojne v USA a natočil ho pre mňa (verím, že si rozumieme) skutočne krásnym spôsobom. Na pozadí rozvrátenej spoločnosti zachytáva svet vojnových žurnalistov a silu fotografie. V rámci štvorice hlavných postáv, ktoré sa neustále dostávajú do patových situácií, dokáže po celý čas udržať vzácnu atmosféru intimity. Zatiaľ, čo v pozadí sa ozývajú výstrely, divákovi podsúva početné obrazy, z ktorých je cítiť jemnosť, silnú nehu a hmatateľnosť života. Výbornú kameru dopĺňa rovnako skvelá práca so zvukmi a najmä jej striedanie s tichom, ktoré necháva priestor vyniknúť sile momentu. A hoci Jesse Plemons tentokrát veľký priestor nedostal, nič to nemení na tom, že prispel snáď k nájzásadnejšej scéne celého filmu. (07.06.2024)

Že z toho Garland neudělá blockbuster bylo jasné. Nejasné ale bylo, co svým mistrným balancováním mezi realitou a dimenzemi mimo lidské vnímaní vnese do filmu, který má stát pouze na syrové realističnosti. Civil War obsahuje i velké scény s tanky a vrtulníky, ale bez úžasného kameramanského konceptu, kterým nás dostal Alfonso Cuarón v Children of Men a který tu bylo potřeba. V jádru je Civil War pouze komorní “road movie” napříč rozbitou Amerikou ve třech zkušených a jedné juniorní žurnalistce, která svou neviností kontrastuje s jejich otrkaností a profesionálním odstupem. Naše otázka, proč tak mladá holka dělá takovou práci, je nám hned zodpovězena: “I've never been so scared in my entire life. And I've never felt more alive.” ___ Civil War se vyhýbá sentimentu a temný tón příběhu odlehčuje americkým oldies popem, ale Garlandovu uměleckou optiku, pro kterou ho máme tak rádi, postrádá. Vysloveně děsivou scénu, z jakých měl být film poskládaný celý, obsahuje pouze jednu. Reflektuje jednorozměrnost myšlení americké redneck populace a exceluje v ní Jesse Plemons. Syrovost režisér neumocňuje temnou instrumentální hudbou, ale intenzivním zvukem střelných zbraní. A přestože vtáhne a zaujme postavami, chybí mu více vytříbených a nečekaných konfliktů i myšlenkový přesah, který by sahal dál, než k varování před Donaldem Trumpem. To finále je doslova úsměvné. (17.04.2024)

Snahu zachytiť krutosť, bezcitnosť, či nulovú empatiu, rozhodne uprieť nemožno, no počas celého snímku by som narátal tak maximálne dve, možno tri scény, ktorým sa aj podarilo emocionálne zasiahnuť. Plusom je politická neutralita a inteligentné vyhnutie sa tomu, “kto je vlastne za toto zodpovedný”, pričom kladne vnímam aj pomerne realistické vyobrazenie “občianskych nepokojov” v prvej 3/4 filmu. Lenže potom sa to prehupne do tej poslednej a to už človeka napínalo len taká “radosť”. Paradoxom týchto filmov je najmä fakt, že Američania točia obdobno tematické filmy ako na bežiacom páse a pritom sa tam naposledy strieľalo z dvojhlavého dela počas vojny “Severu proti Juhu”. Jednoducho Ja Vám tieto vážne berúce sa kokotiny nežeriem a ani nikdy žrať nebudem. A to som chcel dať pôvodne tri. No môžem Vás jebať.  (07.07.2024)