Jen pro tvé oči

#12 - Spokojnosť je, aj nie je. Je z toho pohľadu, že ide o najfrekventovanejšiu, najpríťažlivejšiu a najlepšie spracovanú časť zo série, čo sa týka akčných scén a zároveň využitia destinácií, na ktorých sa natáčalo. Takže to bude znamenať, že film pomerne nenudí. Ale len pomerne. Scenár to brzdí, nejde o ničím výnimočný námet. Moore to ešte ako-tak uhráva, pochybujem však, že v scénach ako naháňačka na lyžiach sa nenechal zastúpiť dvojníkom. Bondgirl je asi najumiernejšia a tým konečne iná a trefnejšia ako doterajšie snahy zaujať. Mooreovi by už ale dôchodok prospel. Ale ako čerešnička je úplný záver s papagájom božský. 75%. (18.11.2007)

dost mozna vubec nejlepsi bondovka. jedinecny roger moore (neverte kecum o nepresvedcivosti), lotus espirit turbo, spousta zajimavych charakteru vcetne krasne bondgirl a akcni sceny, na ktere nezapomenete. originalnimi napady se tady rozhodne nesetri a to vse podtrhuje nadherny main theme v podani sheeny easton. jeste neco? (08.08.2005)

S veľkou pravdepodobnosťou je to iba záležitosť osobného nastavenia a vkusu, ale For Your Eyes Only je demonštratívnou ukážkou všetkého kriticky zlého na bondovkách, ktorých tvárou sa stal Roger Moore a viedli celú sériu do slepej, lacno ironickej uličky (a nevymanévrovali odtiaľ s podobnou bravúrou, ako červený ford mustang v Diamonds are forever, haha). Už pri nástupe Rogera Moorea v snímke Live and Let Die je jasné, že sme sa ocitli v novom, maximálne prehrotenom univerze, kde len ťažko budeme brať niečo vážne (všetka exotickosť, navyše naúojená na blaxploitation žáner, a prepálenosť ďaleko presahuje mieru z You Only Live Twice). For Your Eyes Only je symbolom istého vyčerpania z tlačenia do extrému a pokorovania všetkého predošlého - Glenov film pôsobí ako frenetická koláž a pastiš predošlých bondovských lokácií a motívov zároveň. Navyše je to celé podopreté insitnosťou, ktorá v moorevskom podaní (na rozdiel od conneryovského) akoby nepoznala hraníc. __ Stručne povedané: séria sa tu akoby nevyvíja, ale cyklí a metastázuje do naozaj bizarnej podoby. I don´t like it. sorry. (30.01.2020)

Naozaj otrasná titulná pieseň neomylne hlása, že sa ocitáme v 80.tych rokoch. Je to asi jeden z mála krokov vedľa, ktorý dvanásta bondovka prináša, teda keď opomenieme fakt, že Roger Moore zreteľne zostarol. Akčných scén si tu ale užije celkom dosť, aj keď samozrejme hlavne ako pozorovateľ fandiaci svojmu dablérovi, pretože Moore hral asi len keď sedel. Hlavné ale je, že John Glen sa vykašľal na všetky snahy o inovácie a sci-fi úlety, stavil na osvedčené fígle a urobil veľmi dobre. Film nijako nevybočuje z radu priemerných bondoviek 80.tych rokov, príbeh prakticky tradičný, Bondgirl síce vskutku pekná, ale nevýrazná a prečo jedného herca dabovali po česky dvaja, to nepochopím. (05.02.2015)

Roger Moore je takový seriózní stárnoucí elegán, který už to moc nehrotí a všechno to zabíjení, smrtící pasti i krásky, zvládá s nadhledem a levou zadní. FYEO rozhodně nepatří k nejlepším a nejsvižnějším bondovkám, ale na rozdíl od craigovek je to aspoň bondovka vším co tento specifický subžánr přijal za své. Nechybí suché ironické hlášky, vymazleně přestřelené akce (tady kraluje ta lyžařská), ani neobvyklé atraktivní lokace (řecký klášter), ještě atraktivnější bondgirl (Carole Bouquet) a samozřejmě ležérně bezstarostná bondovská neprůstřelnost. Po letech potěšila, ale na Top Ten to stále není. (20.03.2016)