Reklama

Reklama

Lady Snowblood

  • Japonsko Šurajukihime (více)
Trailer 1

Obsahy(1)

Sayo se stala očitým svědkem přepadení a zavraždění svého manžela a synka, sama pak byla útočníky krutě mučena a několikrát znásilněna. Naplněna nenávistí a touhou po pomstě za své utrpení se vydala na cestu, na jejímž konci měli být všichni její nepřátelé do jednoho mrtví. Naneštěstí pro ni byla již po prvním aktu odplaty umístěna do ženské věznice, a její plány tak naznaly náhlého obratu. Touha po spravedlivém zadostiučinění byla ale tak neukojitelná, že ve vězení zplodila dceru Yuki, jež se měla stát dalším vykonavatelem její msty. Sama Sayo ale při porotu umírá a malá Yuki následně podstupuje tvrdý bojový výcvik a výchovu, jež ji učí, že jediným smyslem jejího života je náležitě krvavě pomstít zkázu své rodiny; po takřka dvaceti letech nelidského drilu se Yuki konečně může vypravit uskutečnit přání, za něž její matka položila život. Japonský snímek SHURAYUKIHIME se stal hlavním inspiračním zdrojem pro film KILL BILL (2003) amerického režiséra Quentina Tarantina. (kiddo)

(více)

Videa (2)

Trailer 1

Recenze (130)

anais 

všechny recenze uživatele

Pokud jste viděli Kill Bill od Tarantina, tento film pro vás bude krásným příkladem toho, jak Tarantino pracuje, do jaké míry se nechává ovlivňovat svými zkušenostmi z videopůjčovny. Lady Snowblood je totiž film o pomstě, a to pomstě jedné mladé dívky proti bandě vrahů, kteří její matku dohnali až k smrti. Děj se skládá z jednotlivých kapitol, v mnoha scénách sněží, gejzíry krve stříkají, je tu jedna stejná písnička, a některé záběry jsou vskutku podobné (například záběr „od země“, v němž se záporáci dívají dolů do kamery). Lady snowblood je film, ve kterém nejde jen o krev, ale snaží se vyprávět příběh - kultivovaně, až poeticky. ()

mortak 

všechny recenze uživatele

Béčko, které inspirovalo Tarantina. Nic víc, nic míň. Pokus o složitější narativní strukturu selhává (kdo nakonec napsal čtvrtou kapitolu?), gore efekty jsou dost směšné, dialogy značně cheesy, a režie těžkopádná. Vzhledem k tomu, že trojdílná manga, která byla předlohou filmu a vycházela na pokračování v japonské obdobě Playboye, má skoro tisíc pět set stran, zatímco film byl nízkorozpočtový, není se čemu divit. Nemohu srovnávat s ostatními díly japonského explotation, protože Shurayuki hime je jediné dílko, které jsem zatím z tohoto žánru shlédl, a tak dávám tři hvězdy spíše za úvodní song Shura no Hana (zpěv Meiko Kadži mě zaujal více než její herectví). ()

Reklama

PetrPan 

všechny recenze uživatele

Sněhová vločka dopadající na tvář novorozence odsouzeného k životu zasvěcenému odplatě. Poetika nerozlučně spjatá s krví a smrtí. Motiv, který je v japonské kinematografii častější než černoch v americkém filmu. Procházka s krvavou Sněhurkou, která kdysi vstoupila do vlhkých snů dospívajícího Tarantina, kde kromě ústředního motivu pomsty nezbývá místo pro nic jiného. Nejde o uvěřitelnost, koneckonců výcviku k oné nenávisti je věnována jen kratičká epizoda, nejde o příběh, ten je načrtnut v jediné přímce, záleží jen na utišení bolesti a uspokojivém zasunutí nabroušené čepele do těla provinilcova. Pohledně zpracované haiku, ale kult? Nevím. ()

classic 

všechny recenze uživatele

Áno, ako som v predchádzajúcej recenzii medzitým sľúbil, tak i následne učiním. To, že, akože, režisér Quentin Tarantino, si počas svojich mladých čias vo videopožičovni napozeral, vskutku abnormálne množstvo filmov, je všeobecne známym pojmom, ktorý by ste mali určite poznať...? Túto「činnosť」tak extrémne zdokonalil, ďalej i sakramentsky rozvinul, aby si ju ešte i poriadne namixoval do『obrazového koktailu』, z ktorého, mimochodom, doteraz čerpá, a veru, zrejme stále nevyčerpal úplne všetky možnosti. • V roku 2003/2004, natočil pravdepodobne jeho najlepší film s titulom Kill Bill Vol. 1 & Kill Bill: Vol. 2 , rozdeleným na dva rovné diely, premietané v kinách s odstupom niekoľkých mesiacov, a čo je k tomu zároveň asi najdôležitejšie je i to, že táto kópia, ak ju beriem, ako celok, sa v žiadnom prípade ani prinajmenšom nevyrovná svojmu ORIGINÁLU, vytvorenom pred rovnými 30. rokmi, práve teraz dobre uvažujete, nakoľko QT, že je Američanom, sa proste nezaprie, a tak nielenže vzdáva veľký hold Lady Snowblood pod taktovkou talentovaného režiséra Tošija Fudžitu, ale súčasne sa snaží z neho vyžmýkať čo najviac, skrátka, ako sa len dá, a presne to mu ide opäť fantasticky... • Na začiatok by už hádam aj stačilo, keďže momentálne akosi ani naďalej nemienim riešiť tohto neriešiteľného「filmového kradoša」, ktorý je odhalený donaha! • V poriadku, odteraz sa vari konečne presuniem i k tomuto『majstrovskému dielu』, z ktorého znovu čerpali i ďalší filmári naprieč časovou osou v podobe nasledujúcich dekád vo svetovej kinematografii, kedy sa tento výnimočne surový akčňák s thrillerovými prvkami, stihol zatiaľ vypracovať, ako「Učebnica žánru」pre nastávajúce generácie režisérov a fanúšikov. Mimoriadne si na tomto brutálnom snímku cením predovšetkým to, že ma totálne priklincoval do sedačky, čo sa mi už veľmi dlho nestalo, a pritom som ani neudelil maximálne hodnotenie, ku ktorému mu chýbalo len to, čo by divák sotva kameňom dohodil. Jednoducho povedané, užíval som si formu & obsah, ktoré boli naprosto kvalitne vyvážené, čo musím vychváliť. • Týmto zbesilým dianím ma neustále sprevádzala sympatická protagonistka, ktorej činy a skutky, majú od celkových sympatiíí, asi hodne ďaleko, ale ani to mi vôbec nezabránilo sa pozitívne naľadiť na jej vlnovú dĺžku, i keď s patričným obsahom gejzírov samej krvi, ktorá náramným spôsobom vystrekovala z jej obetí... Čiže, ak sa náhodou vášmu zraku väčšie množstvo tejto životne dôležitej tekutiny celkovo prieči, tak s vysokou pravdepodobnosťou by vám robilo jej vstrebanie velikánske problémy, tak tým pádom potenciálnych divákov predsa trochu varujem, aby nemali akési prípadné ťažkosti... V opačnom prípade všetkým vrelo odporúčam, aj keď to nie je nič extra príjemné. • Dalo by sa tiež rovnako i podotknúť, že v počine sa toho udiaľo naozaj dosť požehnane, na to, aký krátky sa zdal byť, s niekoľkými podstatnými zvratmi na svojom konte, vrátane hlavnej postavy Juki v podaní Meiko Kadžiovej, ktorá ma svojim strhujúcim, hereckým výkonom - celkom uhraničila, ešte by som sa jej chcel potom chvíľu venovať..., snáď sa to niekedy podarí? •『V jednoduchosti sa skrýva krása, a v tomto príklade to platí obzvlášť』 () (méně) (více)

Sabrewulf 

všechny recenze uživatele

Tak pro většinu, co tady nesmyslně papouškuje, že tohle se stalo inspirací pro Tarantinova Kill Bill: Inspirace je, když si člověk zahraje hru Diablo a řekne si:" Hmmm, natočím horor o pekle ve středověku." Když si ale beru hodně podobný děj a hromadu stejných filmových postupů a nápadů, to už je krádež. Chápeme? ()

Galerie (17)

Zajímavosti (2)

  • Autorkou titulnej skladby "Shura No Hana" (Flowers Of Carnage) je samotná Meiko Kaji, ktorá ju aj sama naspievala. (werewolf69)

Reklama

Reklama