Oni žijí!

Carpenterův pohled na vesmírnou invazi trochu jinak. Na tehdejší dobu možná slušné, nicméně v dnešní době více než děravá základní premisa, vadí hlavně hodně toporné výkony hlavních hrdinů, nudný děj a celkově tak nějak vše okolo. Jediné, co zanechá dojem, jsou dvě ultrasuché hlášky za celý film. Aneb "Přišel jsem si sem zažvejkat a nakopat vám prdel. A zrovna mi došla žvejka." (09.02.2012)

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)

Více než kdy jindy se zastydlý hippie John Carpenter pouští do kritiky americké společnosti a používá k tomu prostředky ještě šílenější než názorově spřízněný kolega Romero. Mimozemská invaze viděná skrze sluneční brýle a zastavovaná jedním (později dvěma) zkrachovalými dělníky ze stavby. Podobně jako v The Thing je prostředí silně maskulinní a podobně jako v ní to skvěle funguje. Levný vzhled a triky z říše nejjednoduších vyvažují perfektní masky emzáků a v hlavní roli drsňák k pohledání. Neprávem podceňovaný a často nepochopený Carpenter. (16.01.2004)

„Prišiel som si sem požuť žuvačku a zabiť pár hajzlov a práve sa mi minula žuvačka.“ Nikdy ma to nebavilo. Zbytočný, dosť naivný a podozrivo skratkovitý sci-fi kúsok nezadržateľne starnúceho hororového guru, Johna Carpentera. Ale stále sa rozhodne nejedná o taký brak, ako boli jeho neskorší UPÍRI a hlavne DUCHOVIA MARSU. Snímka si udržuje zábavné tempo, plné hlášok a originálnych nápadov (slnečné okuliare), ale inak je scenár nudný, nech je v ňom koľkokoľvek satiry (ktorá ma vôbec nebavila, vlastne ma otravovala). Ako sci-fi je to pôvabne detinské, horor to nikdy nebol (ani nebude a ani tak nebol zamýšľaný) a ako akčný film určite neobstojí (s výnimkou 10-minútovej pouličnej wrestlerovej bitky, ktorá je úplne zbytočná). Napriek tomu na SÚ MEDZI NAMI alias ONI ŽIJÚ! nechcem hádzať hnoj, pretože ako zábavné a pre mnohých nostalgické béčko s (pa)chuťou 80. rokov ujde. (24.01.2006)

Další perla B-žánru od velmistra Carpentera, kterou bych býval trestuhodně minul, kdybych se nevrtal v jeho filmografii (díky, ČSFD). Kulervoucí směs paranoidní sci-fi, osmdesátkově přímočarého akčňáku, sociálněkritického dramatu, humanistické agitky, z jistého úhlu pohledu takový trochu bizarnější mladší příbuzný jistých děl Orwella, Huxleyho, nebo Bradburyho, okořeněný navíc dvojitou porcí nadsázky a podbarvený skvělou "carpenterovskou" hudbou. A jako bonus jeden z nejlepších, nejdelších a nejvtipnějších pěstně-nožně-hlavičkových duelů, jaký jsem kdy viděl. +80%. (13.06.2017)