Smoke

Ľudia nie sú dokonalí. Občas niekoho pozvú, aby u nich pár dní prespal, aj keď nemajú voľnú posteľ ani bočné úmysly. Inokedy zase dajú krabicu s bankovkami pod umývadlo a myslia si, že ich pred vodou ochráni nadpis „keep dry“. Niekedy sa im do života pripletie posol nečakaných situácii, aby spisovateľ mal o čom písať, predavač o čom rozprávať, či chlapec z čoho dospieť. (17.12.2016)

Tohle není Jim Jarmusch... Ale není to o nic horší než Jim Jarmusch! Moje velká srdcovka z let, kdy jsem nenasytně vymetal artkina a filmový kluby, ve kterých tenhle skvělej kousek tenkrát (v půlce devadesátek) často frčel a já ho taky opakovaně vídal. A přitom dneska tak nesnáším užvaněný filmy. Ale ono není žvanění jako žvanění. Třeba žvanění v Kouři mě baví ještě i dneska, na nic si nehraje, nepředstírá nějakou filosofickou závažnost a existenciální hloubku, ani to není sebevzhlíživý otravný žvanění pro žvanění, jako třeba v novějších filmech od Tarantina. Zkrátka okruh přátel a známých od vidění zevluje a setkává se při nákupech v prodejně kuřáckých potřeb, kde spolu přitom kecají o všem možným, prostě o životě. A postupně se z tohohle místa a od některých jeho návštěvníků rozehrávají více nebo méně uvěřitelné, každopádně vždycky zajímavé dílčí dějové linie. A i když se u té vší "člověčiny", "laskavé hřejivosti" i nešikovného přehrávání (Perrineau) dneska už cynicky ušklíbám, kvůli starým časům musím zaokrouhlit nahoru. Prodavač za pultem geniální Harvey Keitel, místo činu Brooklyn, nejspíš trochu zidealizovaný, ale asi ne tolik, jako třeba Montmartre v Amélii. (06.01.2020)

Film, ktorému sa darí zachytiť kúzlo všednosti, moment, v ktorom sa z úžasného stáva všedné, a zo všedného úžasné. Okrem toho fascinujúca tabaková lobby, ktorá nič neskrýva a cpe sa vám priamo medzi oči, a aj tak jej to žeriete a tvárite sa, že to tak vlastne nie je. Parádne obsadenie (Harvey Keitel podľa očakávania najlepší) v absolútne nedejovom filme, ktorý je priezračným synonymom civilnej snímky. Keitelove rozprávanie o fotografiách a jeho záverečný príbeh o fotoaparáte sú najlepšou a najkrajšou časťou filmu. 100% (10.02.2014)

V akomsi cigaretovom dyme sa postupne odvíjali i akési [mini]príbehy, ktoré nakoniec vyústili do jednoliateho príbehu, resp. celku, pričom ich spoločným menovateľom bola Auggieho brooklynská trafika, odkiaľ v podstate pramenila ústredná línia udalostí a vzťahov, vrátane akéhosi nostalgického pohľadu na niekdajšie "Svetové obchodné centrum," trblietajúce sa v pozadí, pod ktorým akurátne prechádzala vlaková súprava počas zamračenej oblohy; obrázok ako vystrihnutý z klasických titulov - Jasudžiróa Ozuoa; teraz azda narážam najmä i na to, že ani tento ponúkajúci sa príklad, sa absolútne nikam extra neponáhľal, úplne pomaličky plynul, ako keď sa vskutku práve odvíja i normálny cyklus života z nadhľadu zorného pola naprosto [ne]obyčajného človeka, tak vtedy presne v podobnom duchu, následne vitajte i v spoločnosti ďalších, obdobne zmýšľajúcich postáv, ktoré sa objavovali vedľa ústredného protagonistu v podaní vynikajúceho amerického predstaviteľa Harveyho Keitela, ktorý určoval hlavný prím naprieč príslušným dianím, plným nepredvídateľných stretnutí v samotnej nadväznosti na miestami pomerne dosť krkolomné situácie, hraničiace i s čoraz intenzívnejším dôrazom na pole pôsobnosti, v ktorom sa mimochodom ocitali niektoré z kľúčových postáv, čo dokonca zaváňalo akýmsi adrenalínovým pocitom zo strany diváka, ako sa vlastne napokon vykryštalizuje vzniknutá situácia, vyznačujúca sa nejasným výsledkom. • Sympatický titul sa vyznačoval akousi dialógovou smršťou, na čo sa treba určite dopredu pripraviť, ale nie zase v takom neúnosnom pomere, ako by sa mohlo sprvoti zdať; najskôr je potreba byť čo najviac pozorným k jednotlivým replikovým pasážam, vzťahujúcich sa na prichádzajúce a odchádzajúce postavy, tak akonáhle si toto vsugerujte do svojej mysle, začnete pociťovať akýsi balzam na duši, čo doslova vyvieralo z tohto príjemného filmového nezávislého diela, aké sa už v súčasnosti vôbec ani nenakrúcajú, o to viac je potrebné si ich vážiť! ← zbytočne sa naďalej rozpisovať → stačí raz vidieť, aby som si vytvoril ucelený obraz, čo sa mi zrejme tentoraz našťastie znovu podarilo. ODPORÚČAM každému vnímavému divákovi. PS: Neodchádzajte od filmu hneď so záverečnými titulkami, keďže sa ešte vynoril doplňujúci a vysvetľujúci, čiernobiely e p i l ó g, ktorý ma akosi zvlášť zahrial pri srdiečku. (17.06.2024)

nádherný, scenáristicky prepracovaný film plný živých charakterov a jedinečných situácií a scén, krásnych príbehov (musím uznať, že ten záverečný vianočný je fakt zlatý klinec), herci hrajú ako o život a režisér ich vedie správnym smerom a vlastne celý film je tak nejak pokojne odrežírovaný, pokojne napísaný a skvelou Tomovou Waitsovou piesenkou ukončený zážitok, ktorý stojí za nejedno zhliadnutie. čo mňa osobne na filmoch najviac poteší je, keď vidím postavy, charaktery, ktoré nie sú papierové, o ktorých sa síce nedozviem všetko, ale viem, že sú kompletné - a také paul auster vytvoril. nie sú dokonalé, pretože tp sú ľudia. nádherné ľudské bytosti. no a epizódka s prezeraním auggieho albumu je skrátka báječná. (04.01.2007)