Do útoku

V období svojich veľkých a úspešných filmov, ako pokračovania Ramba natočil Sylvester Stallone pre béčkovú spoločnosť Cannon aj takýto relatívne malý a nevýrazný film, ale ja mám pre Do útoku odjakživa slabosť. Stallone tu síce opäť využíva ten svoj tradičný koncept o jednoduchom mužovi, ktorý si chce splniť svoj sen, ale všetko je proti nemu, no práve v tomto filme mi to sedí asi najviac, možno aj preto, že sa to netvári až tak ambiciózne ako Rocky a zároveň mi to príde aj uveriteľnejšie. Tu nepotrebuje dosiahnuť žiadny titul majstra sveta, ani nič podobné, ale hlavne získať priazeň svojho syna a ak sa podarí, vyhrať súťaž v pretláčaní a tým sa konečne trochu posunúť a nebyť len obyčajným kamionistom. A tak tu si ma Stallone získal okamžite, je to ten správny chlap, ktorý je skromný, ale nikdy sa nevzdá, všetko chce dosiahnuť len svojimi vlastnými silami a tak zatiaľ čo v prvej polovici sa snaží hlavne spriateliť so synom, na čo sa veľmi dobre pozerá a ich spoločné scény sa mi páčili, tak v tej druhej už je to trochu športovejšie. Žiadny iný film sa už pretláčaniu nevenuje a ani ma to nepekvapuje, nie je to práve najatraktívnejší šport, pri ktorom by sa toho dalo moc vymyslieť, ale tu sa mi to páčilo, hlavne tou relatívnou skromnosťou, tu nejde o nič tak veľké. Našťastie to celé podporia aj postavy, ako som spomínal, Stallone je tu výborný, rovnako aj jeho syn a k tomu charizmatický Robert Loggia ako jeho svokor, ktorý tu síce je braný ako záporák, ale tým lepším spôsobom, predsa len je to tiež dobrý muž, ktorý si rovnako ide len za tým svojim. O nejakú akciu tu očakávane moc nejde, ale predsa len tu Stallone rozdá pár úderov, k tomu nejaká tá naháňačka alebo deštrukcia sídla kamiónom a samozrejme to pretláčanie. Režijne tu nemám žiadny problém, osemdesiate roky tu cítiť z každého záberu a to mám veľmi rád. Takže Do útoku je na Stallona relatívne nevýrazný film, z ktorého necítiť žiadne väčšie ambície, ale o to viac si ho cením, mne sa páči a dokonca ho mám radšej, ako plno jeho pravých veľkých akčných filmov. 75% (18.12.2011)

Hlavním kamenem úrazu filmu Do útoku je David Mendenhall, který mě v každém záběru doslova iritoval. Nebýt jeho, tak se jednalo o slušné sportovní drama. I téma filmu je zajímavé. Věnovat se prostředí závodů v páce je originální a nic podobného jsem nikdy neviděl. Závěr tedy je, že Do útoku je velice slušný film s příšerným dětským hercem a tudíž jen dvě hvězdy. (03.01.2019)

Stallone v tomto snímku trocha odbočil od rolí málovravných drsňákov a možno práve preto mnoho ľudí tento podľa mňa vydarený film odsudzuje. Mne však Sly do úlohy vodiča kamiónu, ktorý sa snaží nadviazať vzťah so svojím synom výborne sadol. Film je aj o súťaži v páke a Sly má v tomto filme skvelú formu a obrie svaly. Oproti tomu bezkrkému obrovi, čo sedel proti nemu, bol síce ako sušienka, ale s vervou sebe vlastnou a úctyhodným hereckým výkonom vytiahol nepríliš zaujímavú zápletku za sprievodu príjemných pop-rockových šlágrov k nadpriemernej pozerateľnosti. (04.02.2015)

Poměrně laciná kopie Rockyho. Akorát tu Stallone neboxuje, ale soutěží v páce, a palce mu tentokrát nedrží žádná Adrian, nýbrž jeho syn. Film se mnohdy snaží být až moc sentimentální a dramatický, což s tím závěrečném klání v páce vytváří pěkně nevyrovnaný guláš. Guláš je to i po celé scénáristické stránce. A hlavně je to celé velká nuda. Má to možná psychologii postav a Stallone se snaží hrát (ne zrovna zdařile), jenže jeho kamioňák prostě není tak silná postava jako Rocky, tudíž se mu ani nedá fandit a jeho příběh taky zrovna nezaujme. Je to sice klasické béčko z 80. let (která mám rád), ale prostě jsem se zrovna dvakrát nebavil... (28.06.2008)

Nepatřím mezi ty, co si do tohoto filmu rádi s rozběhem kopnou. Nemám ani potřebu ho nějakým způsobem odsuzovat, protože se mi líbilo, jak hrál Stallone otce, který musí zabojovat o lásku svého syna. Stallone si prostě udělal takovou malou odbočku od svých drsňáků, kteří toho zrovna moc nenamluví a rozdávají rány na všechny strany. Já to beru jako osvěžení jeho filmové tvorby. Taky je to film mého dětství. (18.07.2012)