Tatér z Osvětimi

Ďalší veľmi silný príbeh z Osvienčimu počas druhej svetovej vojny. Miniséria je natočená na základe knihy (nečítal som ju), jej autorke odborníci vyčítali, že si neoverila pri jej písaní fakty (napriek tomu sa stala bestsellerom), pretože Lalimu Sokolovovi sa prežité už plietlo (snažia sa to vyobraziť aj v minisérii), ak správne rátam, v čase začatia rozprávania svojho príbehu mal už 87 rokov.......... Aj keď zrejme úplne všetko, čo Lali hovoril pravda nebola, tak či onak ide o pozoruhodný príbeh. Pre tento seriál skomponoval hudbu samotný maestro Hans Zimmer, jeho prevažná väčšina sa natáčala na Slovensku, podporil ju Slovenský audiovizuálny fond. Potešil výkon Jonaha Hauer-Kinga, ktorého som prvýkrát videl v seriáli World on Fire (tiež z 2. Sv. vojny) a Anny Próchniak, predstaviteľky Gity........ Medzi hercami fungovala chémia a lásku v koncentračnom tábore ste im verili. Taktiež dobrý výkon podal aj legendárny Harvey Keitel (až na tú príšernú parochňu), avšak nemôžem si pomôcť, v mnohých prípadoch ma prestrih „do súčasnosti“ vyrušoval z hlavného deja a popravde úplne ma iritoval výkon Melanie Lynskey ako spisovateľky Heather Morris..... Aj keď podľa mňa boli scény z Auschwitzu natočené na veľmi vysokej úrovni, skutočné zverstvá tam priamo ukázané neboli, celá dejová linka sa točí najmä okolo milostného príbehu Laliho a Gity. Keďže má človek napozeraných a načítaných množstvo filmov/kníh z prostredia Osvienčimu, niektoré veci vám hneď na prvú prídu pritiahnuté za vlasy..... Na druhej strane potešili nenápadné odkazy na historické dianie (útek a predanie správy o zverstvách spojencom, či nenápadný odkaz na Mengeleho pri sterilizácii žien a pokusoch na dvojičkách – keď mu Lali pomohol, aby dostal antibiotiká pre Gitu).... Najviac zamrzelo, že celá konverzácia bola v angličtine. A ako vieme, v koncentračných táboroch sa hovorilo viacerými rečami. Je mi jasné, že natočiť to by bolo náročné, ale za mňa je najväčšie mínus práve toto, angličtina jednoducho bola nedôveryhodná a mierne to znižuje celý kredit minisérie..... Aspoň, že si tvorcovia (gro tímu tvorili Slováci) postrážili v dejových líniách odohrávajúcich sa na Slovensku slovenské nápisy za hlavnými postavami. Tiež zamrzelo, že sa scenár viac nevenoval povojnovej žiadosti nácka Baretzkeho o svedectvo a Laliho pomoc pri frankfurtskom procese..... Celkovo, prvé štyri časti ma držali v napätí, ale po odchode z Osvienčimu to už všetko šlo ako z rýchlika a mierne chaoticky (aspoň, že nezabudli ani na vojnové zverstvá ruských osloboditeľov) a najmä od poslednej časti som čakal viac. Každopádne, je dobré, že sa tento pozoruhodný príbeh dočkal aj takejto podoby (aj keď, ako to presne bolo, sa už nikdy nedozvieme)...... P.S.: Mimochodom, obaja hlavní predstavitelia Lali a Gita boli Slováci (on z Krompách a ona z Vranova nad Topľou), ktorí po vojne mali problémy s komunistami, Sokolov bol dokonca väznený, tak sa rozhodli emigrovať do Austrálie. Kým Gita sa do Európy párkrát vrátila, Lali na starý kontinent už nikdy nevkročil. Na tejto sérii spolupracoval aj ich syn Gary, ktorý dovolil tvorcom nahliadnuť aj do súkromného archívu. Aj keď je povojnový život manželov Sokolovcov priblížený len z rýchlika, obaja si svoje traumy niesli do konca života. Ako každý, kto prežil nechutné zverstvá v koncentračných táboroch. Gita podľa seriálu trpela záchvatmi plaču, čo vyzeralo na PTSD (post-traumatickú stresovú poruchu, úzkosti a mnoho ďalšieho)... (07.08.2024) (méně) (více)