Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti
The Power of Good: Nicholas Winton
Režie:
Matej MináčHudba:
Janusz StokłosaHrají:
Nicholas Winton, Karel Reisz, Václav Havel, Simon Wiesenthal, Adolf Hitler (a.z.), Ladislav DostálObsahy(1)
V roku 1939 Nicholas Winton z vlastnej iniciatívy zachránil 669 prevažne židovských detí počas nacistickej okupácie Československa a cez hranice hitlerovského Nemecka sa mu podarilo prepraviť ich do Veľkej Británie. O svojom veľkom čine mlčal neuveriteľných 50 rokov. Nicholas Winton dodnes žije, má 94 rokov a volajú ho britský Schindler. Dokumentárnym filmom nás sprevádza Joe Schlesinger, reportér kanadskej tv stanice CBS, ktorý je jedným wintonových zachránených detí. Príbehy, ktoré rozprávajú zachránené deti, sa prelínajú s rozprávaním a spomínaním Nicholasa Wintona, dokumentárnymi dobovými a archívnymi zábermi. Ku koncu filmu sme svedkami dojímavej scény stretnutia Nicholasa Wintona so svojimi deťmi po dlhých rokoch. Držiteľ International Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (221)
Tento film je důlazem toho, že dalším vytěžovaným filmovým odvětvím bude dokument. Realita totiž nejen, že předčí napsané romány, zároveň je také reaálný sentiment a dojetí akceptovatelnější, než ten umělý. Scéna, kdy sedí sir N. Winton obklopen lidmi, které záchránil je opravdu silná. Stejně jako záběry záchráněných dětí s jejich rodinami. Je to nádherný příběh. Lze vůbec takovýto film hodnotit? Já dávám 4*, protoře myslím, že ve zpracování byli ještě rezervy. ()
Prečo to vlastne urobil? Ako vedel, že nastanú udalosti, ktoré sa stali? Ja sa môžem len pokloniť pred tak dokonalým človekom, že urobil niečo tak neprekonateľne ľudské a zachránil stovky neznámych detí a vniesol nádej a chuť do života niekoľko tisíckam ľudí. Nicholas Winton ani netuší akému množstvu ľudí vniesol niečo pozitívne do života, či už to bola samotná záchrana života, alebo len obyčajné zamyslenie sa nad samým sebou. Tie hviezdičky, ktoré dávam, patria samotnému Wintonovi, pretože ešte pri písaní tohto komentu plačem a rozmýšľam nad tým, že nič užitočné nerobím. Všetky tie uznania a vyznamenania, ktoré dostal, mu právom patria. Obdivuhodný človek. Ďakujem! ()
Zajímavý příběh, zejména z důvodu, který zde byl několikrát zmíněn, totiž že se na čin Wintona a jeho přátel postupně zcela zapomnělo. Winton o tom nikde s nikým nemluvil, nepovažoval to za důležité a samy děti po tom nepátraly, že přežily často jako jediný člen původní židovské rodiny nacistickou genocidu. Silné, dojemné. ()
Tento dokument se prostě musel udělat, aby informoval o tomhle vyjimečnym chlápkovi. Ale je to spíš povinnost než umění - udělat dokument o někom, kdo je tak vyjimečnej chlápek. Z hlediska dokumentárního to je průměrná záležitost, ale jinak má tenhle vyjimečnej chlápek můj respekt a uznání, minimálně za 4 hvězdy... ()
„Základným javom civilizácie je ľudská slušnosť.“ 1938. V Československu deti parodujú Hitlerove fúzy. Ich rodičia sa pýtajú, či ten hlupák a úbožiak je naozaj schopný urobiť Židom to, čo fanaticky sľubuje vo svojej „knihe“. Ale tiež sa smejú. 1939. V Československu sa stupňuje prenasledovanie Židov Nemcom. Mladý Brit Nicholas G. Winton, navštíviaci našu krajinu namiesto pôvodne vybranej a podstatne atraktívnejšej destinácie, vidí, že deti nemajú šancu prežiť. So sekretárkou a hŕstkou dobrovoľníkov rozposiela fotky detí do celého sveta potenciálnym rodinám, ktoré by si česko-slovenské deti mohli adoptovať. Strih. Deti sa na stanici lúčia s rodičmi. Mnohí z nich si myslia, že je to len dočasné, „kým to prehrmí.“ Neprehrmí to - deti už svojich rodičov nikdy viac neuvidia, matky s otcami končia na dlážke plynových komôr, odkiaľ sú pohádzaní do masových hrobov a zahrabaní hlinou. Strih. Na stanici v Liverpoole deti vystupujú a Winton priamo pri vlaku jednotlivé deti triedi čakajúcim anglickým rodinám. V Česko-slovensku sa medzitým nemecký valec šialenstva hýbe dopredu. Svet to nechce vidieť. Winton to ale vidí a zrýchľuje byrokratické podvody, aby do Anglicka „prepašoval“ čo najviac detí. Neskoro. Prvého septembra začína Prvá Svetová vojna. Zachránené deti, je ich 669, sa z rozhlasu dozvedia, čo sa doma deje. Winton odchádza k letectvu. Viac ako dvesto detí, chystajúcich sa tiež do Anglicka, už nedokázal vyviesť z krajiny, všetky zomreli. 1945. Winton netuší, čo sa stalo so 669. zachránenými deťmi. Žil si svoj život a oni tiež. V skutočnosti sa zachránené deti rozpŕchli do celého sveta. 80. roky 20. storočia. Wintonova manželka na povale domu nachádza fascikel s povystrihovanými novinovými útržkami, s fotkami česko-slovenských detí, ich menami, ostatnými údajmi. Pýta sa, čo to má znamenať. Winton prvýkrát po 50. rokoch niekomu hovorí, čo za vojny urobil. Preňho to vlastne vôbec nebolo dôležité. Vraj by to predsa urobil každý druhý. O tom, že on bol ten prvým, nehovorí rád. 1988. Britská televízia ho pozýva do štúdia, aby porozprával o tom, ako zachránil holé životy stovkám detí, ktoré navyše ani osobne nepoznal. Moderátorka Wintona zoznamuje s vedľa sediacou pani, z ktorej sa vykľuje jedno z "tých" detí. Moderátorka sa pýta, či je v hľadisku ešte niekto, komu zachránil život. Ak áno, nech sa postaví. Vstáva celé hľadisko. Táto scéna prekračuje hranicu „bežnej kinematografie“. ()
Reklama