Režie:
Satoši KonScénář:
Satoši KonHudba:
Keiiči SuzukiHrají:
Aja Okamoto, Kóiči Jamadera, Mamiko Noto, Akio Ócuka, Šózó Iizuka, Inuko Inujama, Satomi Kórogi, Čijako Šibahara, Júsaku Jara, Eriko Kawasaki, Hiroja Išimaru (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Život na ulici není ani v Tokiu jednoduchý. Pouliční bitky, strach a nejistota. Gin, Hana a Miyuko by o tom mohli vyprávět. Každý z nich má svůj nezáviděníhodný životní příběh. Avšak právě na Štědrý den tito tři lidé najdou na jednom smetišti malou holčičku a všechno se pro ně změní. Odhalí tajemství opuštěného dítěte a jeho rodičů? (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (85)
Tak tohle mě zklamalo. Příběh sám o sobě to je hezký, ale je v něm až moc náhod (a tím až moc chápejte fakt hodně) a to, že se to celé odehrává o vánočních svátcích, je strašný kýč. Spojení dramatu a komedie se Konovi naprosto dokonale povedlo v Herečce tisíciletí, ale tady to vůbec nešlo dohromady. Jako jo, pobavil jsem se a párkrát i zasmál nahlas, ale ve spojení s tím dramatickým příběhem to nešlo dohromady. Nakonec z toho nebylo ani pořádné drama, ani pořádná komedie, ani nic mezi. Animace mi tady moc nesedla a celkově mě celý ten film spíš nudil. Ale jo, ten příběh je zajímavý, nějaké silnější scény tady jsou, ale celkově mě ten film dost minul. Přitom ostatní filmy Satoši Kona mám fakt rád, hlavně Perfect Blue a Herečku tisíciletí, ale Tokijští kmotři mě neoslovili a víc jak slabé 3* jim dát nemůžu. ()
Ač k té myšlence název svádí, nejedná se v Kmotrech o mafii (a když, tak okrajově), ale o trojici východních „mudrců“, přesněji tedy tokijských bezdomovců, přičemž Jezule nenajdou v chlévě, nýbrž v odpadcích. Příběh je to převelice tklivý se zapeklitou motanicí zápletky, naštěstí se ale nesnaží podojit naše slzné váčky přes míru — je totiž protkaný cynickým a neuctivým humorem. Neuctivě se tvůrci chovají i ke vzhledu svých postaviček, jež na klasicky krásném anime pozadí tvoří skoro reálné panoptikum, jež se svým vzhledem rozhodně nesnaží zavděčit. Zpočátku jsem byl mírně rozpačitý, ale to se srovnalo a ve finále jsem příběh bezdomovce, homouše, utečence a nalezence musel zařadit mezi ty skvělé. ()
Bol som nútený sledovať tento film s talianskym dabingom a milo ma prekvapilo, že taliančina sa k nemu skvele hodila. Sčasti vianočná "kúzelná" komédiálna rozprávka, sčasti dojemná sociálna dráma pripomínajúca taliansky neorealizmus, k tomu expresívne herectvo a vypiplané, extrémne detailné pozadia s peknou animáciou. Jej svojské, trochu dysneyovské podanie mi sadlo lepšie než bežné manga-klišé, ktorých bolo, až na nejaký ten pot a slzy, minimum. Až na trochu naťahovaný dej nenachádzam nič, čo by som Tokyjským kmotrom vytkol. ()
Prostredie tokijských bezdomovcov a ich každodenné trampoty vykreslené na jedničku. Príbeh samotný je však príliš predpovedateľný, šablónovitý a založený na neuveriteľných náhodách stretávania potomkov a detí, rodinných príslušníkov, či známych postáv z minulosti bezďákov. Čiže ak zhrniem, že v jednotlivostiach výborné, no nosný príbeh pod priemerom, čo vo výsledku dáva pekných 65%. ()
Tokijští kmotří nebodují sice originalitou příběhu, ale jeho podáním, které je takové milé. Na to že se jedná o vánoční film jsou použity docela expresionistické výrazy. Dokonce i postavy filmu příliš období, o kterém vypráví, neodpovídají. Jsou to bezdomovci (dva muži a jedna mladá dívka, kteří se na ulici dostali vlastní vinou a třebaže se snaží vrátit se zpět do starých kolejí mají strach, že nebudou přijmuti - čemuž se nemůžeme divit) , jejichž nudný život se změní díky nalezenému miminku na skládce. Transvestit Hana se rozhodne, že se děťátka ujmou, protože je to určitě dar od boha, ale časem v něm začnou pomalu vrtat pochybnosti a rozhodne se, že najde jeho rodiče. Trojice bezdomovců se tak vydá na dobrodružnou cestu po zasněženém Tokiu, při kterém se jim změní doposavadní pohled na život a stane se nejeden zázrak. ()
Galerie (20)
Photo © Columbia TriStar
Zajímavosti (6)
- Satoshi Kon sa pri natáčaní nechal inšpirovať westernom Johna Forda, Three Godfathers (1936). (MikO_NR_1909)
- Na začiatku filmu, keď ústredné trio prechádza okolo samoobsluhy, v pozadí môžete vidieť plagáty pre filmy Perfect Blue (1997), Herečka tisíciletí (2001) a aj tohto filmu. Všetky tri režíroval Satoshi Kon. (Bilkiz)
- Príbeh, ktorý Hana rozpráva Miyuki po odchode z nemocnice, je „Naita Akaoni“, v Japonsku známa detská kniha. (Bilkiz)
Reklama