Utajený

Hodnocení filmu bych rozdělil přesně napůl. Forma je u Hanekeho tradičně vytříbená, obsadil tam špičkové charakterní herce, kteří odvádí maximum. Zato obsah pokulhává, protože tradiční Hanekeho manýra nechávat spoustu věcí na divákovi a končit co možná nejotevřeněji se tady změnila v absolutní bezradnost a nebál bych se použít i slova křeč. Motivace postav je neuspokojivá a celé to na mě působí dojmem "co tím vlastně chtěl básník říct". Celkový dojem: 50 %. (25.03.2012)

Ani dobré ani zlé. Asi najvhodnejšie slovo na opísanie tohto snímku je slovo - nevýrazné. A po pocitovej stránke sa dostavilo skôr rozčarovanie ako nejaké nadšenie. Haneke sa snaží toho povedať veľa (rasizmus, vzťahové problémy...), veľa toho načne, veľa problémov spomenie, ale ani jeden nerozpracuje do väčšej hĺbky. Možno všetko necháva na divákovi...možno. V tom prípade to však svojou réžiou neuľahčuje, pretože všetku pozornosť diváka sústredí iba na jeden problém, na problém s páskami a čudnými obrázkami, pričom tým vyvolá, celkom prirodzene, zvedavosť a hlad po odpovedi kto je za tým? Vyzdvihuje jednu vec, na úkor tých ostatných, ktoré by mohli byť ešte zaujímavejšie, keby v tom divákovi trocha pomohol miesto toho aby odvracal jeho pozornosť od problémov, ktoré ho snáď trápia viac (aj celú spoločnosť). Forma natočenia filmu je zvláštna, na mňa pôsobila letargicky a uspávajúco, ale za chybu to nepovažujem, keďže tu išlo v prvom rade o obsahovú stránku. Pre mňa to len znamenalo, že snímok je nepozerateľný v neskorých nočných hodinách. Na prvý pokus som bol po 15 minútach tuhý :). Na druhú stranu, z pohľadu obyčajného diváka, sa mi páčilo ako sa pekne postupne hlavný hrdina, na základe súkromného krimi vyšetrovania, prepracováva k určitému výsledku a odhaleniu identity tajomného narušiteľa, pričom však celú pravdu ponúkne režisér iba divákovi. A aby nikto nezostal na pochybách, ešte pre istotu je tu posledná scéna, ktorá všetko vysvetlí. 75/100 (22.12.2014)

Mistrovska rezijni prace Hanekeho a zaslouzena cena na festivalu v Cannes. Film nedava divakovi ani chvili vydechnout, neustale ho drzi v napeti a zvedavosti (coz je castecni i zasluha snimani kamery - delsi staticke zabery) kdo je porizovatelem nahravek, kdo je postava Madzida atd., a obsahuje scenu, kterou se zde neslusi prozrazovat, ale ktera nikomu snad nikdy nezmizi z pameti a pri niz to v sale pri projekci (DEF v Brne, 6.2.2005) zasumelo. Skoda jen, ze misty rusive pusobi herecky projev J. Binocheove, ovsem v kontextu celeho dila a jeho kvality je to zanedbatelny faktor. (07.02.2006)

„To máš pravdu. Nie je to vôbec vtipné.“ Od kontroverzného nemeckého režiséra Michaela Hanekeho som v čase písania týchto riadkov videl iba nudnú PIANISTKU, ktorej cieľovým divákom určite nie som. UTAJENÝ ma však zaujal. Dostal ma už podozrivo podobný Lynchov (starší) LOST HIGHWAY. Kým Lynch sa však v pôsobivo rozbehnutom príbehu (manželský pár je terorizovaný psychopatom, ktorý sleduje 24 hodín ich dom) klasicky „lynchovsky stratil“ v nezmyselných až neznesiteľných halucinogénnych pasážach, Haneke zostáva verný príbehu, scenáru, postavám a dialógom. V preklade, UTAJENÝ má „normálny“ scenár (čo neznamená, že nezostanete vyvalení z konca). Vynikajúce herecké obsadenie (Auteuil a Binocheová) strieda neznesiteľné napätie, hnané až do desivej absurdnosti (jeden záber na „nehybný dom“ je taký dlhý, až som musel skontrolovať, či sa mi neseklo DVD) a šokujúce scény (krk, sliepka). Posledné minúty nechajú znechutených iba tých, ktorí si neprečítali názov. (14.09.2006)

Predstavte si že vo finále MS vo futbale Váš obľúbený hráč pätnásť minút majstrovsky kľučkuje pomedzi protivníkovu obranu a keď sa konečne dostane pred prázdnu bránu namiesto istého gólu to naschvál odpáli do publika alebo v tom lepšom prípade sa lopta pred kopom vyparí do vzduchu. Presne v takomto rozpoložení som sa nachádzal po skončení Caché. Nechcem film myšlienkovo interpretovať , lebo nechcem ísť cestou väčšiny ext. recenzií, ktoré sú IMHO ukážkovým príkladom slova "nadinterpretácia". V podstate sú na Caché možné dva pohľady. Po prvé, ide o majstrovskú hru s divákom ktorej cieľom je samotná manipulácia s ním a nič iné za tým netreba hľadať, alebo po druhé film má mať hlbší zmysel a snaži sa nám nejakú tú myšlienku predsa sprostredkovať. Ak sa ako divák prikloním k prvej možnosti, film z toho vyjde ako formálne slušné dielo na jedno pozretie, absentujúce nejaké myšlienkové posolstvo. Ak sa prikloním k druhej možnosti , musel by som bohužiaľ Caché poslať do odpadu, pretože tu Caché zlyháva na celej čiare, aspoň v mojom prípade. Hanekeho posledný film je skrátka typickým príkladom európskeho intelektuálneho filmu točeného pre filmových vedcov, ktorí sa budú cele hodiny baviť jeho rozborom a hľadať všetky možné i nemožné významy. Objektívne nehodnotiteľný film, subjektívne v škále od odpadu po 4/10. (21.04.2006)