Otevřené moře

Nudný film až k zdechnutí a odpad nedávám jen proto... protože... protože nevím, prostě si to odpad nezaslouží, ačkoli kdybych hodnotil zábavu, tak bych ho tam vlepil hned. Ta jedna hvězda je za zajímavý nápad, jinak se mi nelíbilo nic, herci, zpracování, "scénář" a všechny ty další sračky stojí za hovno. Jo a nesnáším tyhle rádoby autentické kamery, vždyť je to film. Až budu chtít realitu, tak si vemu kameru a nechám se vysadit uprostřed moře. (23.06.2009)

„Uprostred mora v pohodičke nájdeš koralový útes, ale v meste k mojej mame netrafíš.“ – „Musím mať motiváciu.“ Zastávam teóriu, že kvalitný žraločí krvák vznikne každé desaťročie. V 70. rokoch ČEĽUSTE, v 80. rokoch... no, vtedy vzniklo veľa žraločích hororov, ale nenapadá mi žiadny vyložene kvalitný (každá teória má diery)... v 90. rokoch Harlinova ZRADNÁ HLBOČINA. A v prvom desaťročí 21. storočia? OTVORENÉ MORE - dokumentárnym štýlom nakrútená voľná adaptácia udalosti, ktorá sa priamo takto asi/možno/zrejme/ktovie nestala, ale režisér (a scenárista a strihač a kameraman v jednej osobe) Chris Kentis naznačuje, že zabudnutie klientov uprostred mora nie je až taká nečastá vec, ako by sme si mysleli/priali. Nemám k dispozícii žiadne záznamy, takže mi nezostáva nič iné, ako mu veriť. No ako fanúšik hororov a niekto, kto sa žralokov veľmi bojí, mu to zhltnem aj s navijakom. Snímka je kratučká. To je vzhľadom na námet (dvaja turisti si objednajú potápanie uprostred mora, sú tam „zabudnutí“ a s prichádzajúcim večerom sa horizont kalí nacecanými ťažkými mračnami... začína sa blýskať... fúkať vietor... a neďaleko zašpliecha prvá plutva žraloka) logické. No už 79 minút „iba o tomto“ by bolo veľa, takže tvorcovia naťahujú čas dovolenkovými zábermi. Snímka si drží pôsobivú, realistickú atmosféru, na čom majú podiel nielen sympatickí ústrední hrdinovia (čo je dôležité, pretože v monotónnom prostredí s nimi strávime celý film), vynikajúca práca (so ŽIVÝMI) žralokmi a pochmúrna výprava (more a nízko visiaca daždivá obloha vyzerá podobne antiromanticky, ako v STROSKOTANCOVI). Miestami VEĽMI nepríjemný film, ktorý sa síce nejaký čas rozbieha, ale ku koncu mi fakt bolo až nepríjemné sa pozerať na to, čo sa okolo hrdinov vo vode a kúsok nad hladinou robí. Fuj. Fuj, fuj a ešte raz fuj. Nie dokonalé, ale mrazivé áno. (01.05.2005)

Tak jako thriller nebo horor od kterého vyžadujete akci – není Otevřené Moře určité vhodný kandidát. Jedná se o pomalejší, atmosférický příběh s velkým pocitem bezmoci. Díky shodě náhod a nepozornosti personálu se dva potápěči ocitají v boji na život a na smrt v pustém oceánu. Bezmoc, zima, proud, medúzy a hlavně žraloci – to jsou hlavní nepřátelé. Smutný film, !!!SPOILER!!! obzvlášť když v konečných titulkách najdou v žralokovi ten fotoaparát. (24.12.2008)

Řekl bych, ža autoři jsou zkušení potapěči, kteří vědí, jak v podobných situacích pracuje psychika. Podařilo se jim zprostředkovat pocit narůstající paniky a únavy obou hlavních postav, omylem zapomenutých na širém oceánu. Možná tu a tam byly ty skoky mezi hádkami a usmířením příliš rychlé, ale pak by zas film ztrácel tempo. Opravdu dobře je udělaný závěr - rezignace. Možná se z toho dalo vytěžit víc, takhle to zase dostává nádech realističnosti. (10.12.2006)

Dokumentaristicky autentický celovečerák, ktorého ústredná herecká dvojica nie je nijako sympatická a scenár nám ju ani nedovolí bližšie spoznať. A to sa kamera točí 50 minút iba okolo nej, ako sa na hladine oceánu háda alebo naopak utešuje vyznaním lásky. Pocit stiesnenosti a izolácie tu funguje, ale vďaka málo dramatickým zvratom film plynie strašne pomaly a pôsobí prázdnym dojmom. A celkom ho zabíja záver, načisto popierajúci autenticitu, na ktorej vystaval všetku svoju pôsobivosť! (08.11.2004)