Sedm let v Tibetu

Když jsem se rozhodl podívat se na ty "tibetské" filmy, sliboval jsem si víc od Scorseseho Kunduna. A dopadlo to právě naopak. Tohle není hold polobožskému dítěti, nýbrž dobrodružný příběh smrtelníka s ne zcela obdivuhodným charakterem. Je to naleštěné a hodně to spoléhá na genia loci (v tomto případě se točilo v Argentině, což pokládám za dobrou volbu). Ale obstojí to jako zajímavý dobrodružný film. (10.08.2013)

Film sa tvári ako životopisný film rakúskeho horolezca Heidricha Harrera, ale skutočnosť je trocha iná. Film nám ukazuje zakázané mesto a čiastočne niečo zo života 14. tibetského dalajlámu vlastným menom Džampal Ngawang Lozang Ješe Tändzin Gjamccho. Ja sa budem držať predsa len osobou Harrera. Na plátne nám ho predstavujú ako apolitického športovca, ktorý sa nešťastnou náhodou ocitol v britskom zajatí spolu s ďalšími členmi nemeckej výpravy na Nanga Parbat. V skutočnosti do zajatia Briti zobrali skupinu fanatických nacistov, príslušníkov SS, ktorých do Himalájí okrem túžby zdolať vrchol hory viedli aj rasistické dôvody. Dostali od Hitlera úlohu pátrať po germánskych koreňoch v tamojších horských národoch a potvrdiť tak teóriu o árijskej rase nadľudí. Heidrich Harrera sa do povedomia Nemecka dostal vynikajúcim športovým výsledkom keď 24. júla 1938 zliezol severnú stenu Eigeru North Face vo Švajčiarsku (Stenu smrti). Za tento úspech ho prijal osobne Hitler 27. júla 1938 v Breslau (Wroclaw) na otvorení Nemeckej gymnastickej a športovej oslave pred 150 tisíc ľuďmi. Toto športové podujatie sa konalo na štadióne Hermana Goeringa. Tu Harrera poďakoval Hitlerovi slovami „Porazili sme severnú stenu Eigeru a jeho vrchol sme dosiahli, aby sme mohli dôjsť až k nášmu führerovi,“ Ako odmenou pre neho bola účasť v 5. horolezeckej expedícii na Nanga Parbat (štyri predchádzajúce 1932,1934,1937 a 1938 boli neúspešné). Tejto expedícii sa zúčastnil už ako SS-oberscharführer (od roku 1933 bol členom nacistických oddielov SA, v roku 1938 po Rakúskom anšluse vstúpil do NSDAP a oddielov SS s číslom 73896). Všetci účastníci expedície boli vybraní na základe prísnych politických kritérií. Pod Nanga Parbat prišli v roku 1939 a po neúspechoch na severnej stene mala nájsť možnosti výstupu západnou stenou. To sa im aj podarilo (dnes je to známa Kinshofferova cesta), ale z dôvodu veľmi strmých stien a nestabilnému počasiu sa ďalšiemu výstupu vyhli. Pri návratu do Nemecka v Karáči (prístav v Pakistane, ktorý bol súčasťou britskej Indie) celý tým zatkli a internovali 3.9.1939 v zajateckom tábore Ahmednagare pri Bombaji (Veľká Británia vyhlásila Nemecku vojnu a tak všetci nepriateľskí cudzinci na britskej pôde boli vojnoví zajatci). Neskôr ich previezli do Dehradunu kde bolo ďalších niekoľko tisíc nepriateľských cudzincov. Pre prípadný útek si zvolili Tibet s konečnou métou japonskej fronty v Barme alebo Číne. Útek do Tibetu na viacej pokusov sa mu podaril a skutočne bol učiteľom 14. tibetského dalajlámu. V akej podobe archívy „Zakázaného mesta“ nezverejnia asi nikdy. Mojou snahou bolo uvoľniť a spresniť životopisné omyly rakúskeho horolezca Heidricha Harrera. (06.03.2019)

Zásadní problém tohoto životopisného filmu tkvěl v obsazení Brada Pitta do role rakouského horolezce Heinricha Harrera. Je to zvláštní, ale nebyl v ní ani trochu přesvědčivý. Abych nespílal jenom tomuto hereckému idolu. Režisér Annaud si vybral zřejmě nejméně schůdnou cestu a vláčel mě přes Himaláje a Tibet tak necitelně a bez kapky zaujetí, až jsem pojal podezření, že jsem padl do rukou sadisty, který nechce diváka oblažovat, a jen se vyžívá v dlouhých a většinou nic neříkajících záběrech na exotické končiny, na Pitta, co si odskočil ze salonu udělat si frizuru a zpátky zase na končiny, které asi v životě neocením, protože s tamní kulturou a náboženstvím nijak nesympatizuji a je mně buřt, jestli nakonec hrdina přežil, nebo se mu utrhlo lano a zařval si. Tohle je film pro krajináře, příznivce metrosexuálů a vyznavače Dalajlámy. 40% (04.03.2012)

Nemám rád egoistických horolezcov, dobrovoľných samovrahov, ani lži o Tibete, aká je to mierumilovná a utláčaná krajina. Pravdou je, že v skutočnosti je dalajláma despota a jeho režim otrokársky. Preto film, ktorý sa tvári spirituálne, no zároveň podľahol klamstvám západných médií, nemôžem uznávať. Okrem klamstiev je to ešte aj hrozná nuda a pekné obrázky, ktoré tu niektorí vychvaľujú, nájdeme aj v dokumentárnych filmoch. (14.04.2017)

Obyčejný film z neobyčejného prostředí. Ale tím ho nechci nijak poškodit. Příběh je určitě zajímavý, myšlenka vcelku originální, pěkná kamera a pro někoho překvapivě nenudící děj (nebo alespoň já jsem se nenudil ani minutku). Jenže také jsou tu docela nevýrazné herecké výkony, slabá hudba a až moc věcí, které by se nemohly stát. Snímek nám dále ukazuje třeba nesnadnost života cizince v těchto končinách, tibetskou mentalitu značně ovlivněnou budhismem (přesný název pro tibetský buddhismus je nangpä čhö), lidskou stránku Dalajlámy a čínský teror. Hodnocení se pohybuje mezi 3/4*, ale protože jsem měl z filmu převážně pozitivní dojem, přikláním se k vyšší variantě. (27.09.2008)