Reklama

Reklama

Poslední dům nalevo

(neoficiální název)
  • USA The Last House on the Left (více)
Trailer
USA, 1972, 84 min (Special Edition: 91 min, Director's Cut: 64 min)

Obsahy(1)

Dve mladé vidiecke dievčatá sa vyberú do mesta na koncert, no zháňajúc po ceste marihuanu, natrafia na bandu kriminálnikov. Tí ich unesú a v lese jednu z nich dobodajú a druhú znásilnia, dorežú a zastrelia. Kúsok ďalej je dom, v ktorom však žijú jej rodičia. A keď k nim kriminálnici prídu nahodnú návštevu, rodičia sa dozvedia o ich čine a vezmú spravodlivosť do vlastných rúk. Dnes už legendárny nízkorozpočtový ($87.000 USD) film, vychádzajúci z Bergmanovho PRAMEŇA PANNY a neskôr následovaný tuctom napodobenín (I SPIT ON YOUR GRAVE, HOUSE ON THE EDGE OF THE PARK). (POMO)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (126)

Kusko.t2 

všechny recenze uživatele

Silný a brutálny úvod Wesa Cravena ako režiséra nezabudnuteľných krvákov, ktorý svetu svojou prvotinou jednoznačne naznačil, že od neho filmovú zhovievavosť netreba čakať. Kultový zásek inšpirovaný Bergmanovou čiernobielou drsnou baladou Jungfrukällan (1960) nešetrí zvrátenou vizualizáciou, vyhrotenými situáciami, ponurou a smutnou atmosférou príbehu, vykresľujúci krátky a nešťastný osud dvojice priateliek žijúcich za mestom na samote u lesa. Neďaleký nočný život mesta láka. Treba byť ale opatrný. Štvorica nenapraviteľných vrahov rozprestiera svoje siete. Kto sa chytí, ťažko sa z nej dokáže vymotať. ### Strastiplná cesta Cravenovho The Last House on the Left, po ktorej film kráčal prakticky od samého začiatku, neopustila Wesov exploit ani po uvedení na trh. Vtedy sa prakticky len začal zamotávať a zahlcovať osud filmovej cesty The Last House on the Left rôznymi prekážkami. Problémy s produkciou, cenzormi a klasifikáciou MPAA (Motion Picture Association of America), ktorá na film uvalila raiting X, čím značne znemožnila filmu širšie a tým pádom aj úspešnejšie vydanie a distribúciu. Craven sa preto rozhodol svoje dielo upraviť, aby mohol od MPAA dostať rating R. Z výsledného zostrihu vyňal zhruba 20 minút, ale to MPAA stále nestačilo. Preto od zásahov upustil, všetky zábery vrátil späť a vydal sa cestou protekcie – t.j. cez svojho priateľa, z ktorého pomocou nakoniec vytúžený raiting R získal. Vo Veľkej Británii si s cenzormi z BBFC (British Board of Film Classification) užil Craven a jeho verzia ešte viac. The Last House on the Left v Británii sa prvý krát zakázal v roku 1974. Nemožnosť distribúcie a banu pominula v roku 1982, keby film mohla úspešne vydať spoločnosť Replay (jún 1982). Na trhu sa však moc dlho neohriala, pretože presne o rok (jún 1983) sa pristúpilo opäť k nadeleniu banu – umiestnenie na zoznam tzv. Video nasties. V roku 2000 film znova vychádza, toho roku je aj znova zakázaný. Pokus o release budúci rok stroskotáva. V roku 2002 The Last House on the Left konečne opäť vychádza a to prostredníctvom distribučnej spoločnosti Blue Underground video. Jedná sa ale o Cut verziu skrátenú o 31 sekúnd z už orezanej verzie (výsledná minutáž releasu z roku 2002 - 82m:32s). Následne Uncut verzia vychádza vo Veľkej Británii až v marci roku 2008 (Rated:18). Toľko komplikácii ešte aj inde po svete, veď je to len film preboha! TO AVOID FAINTING KEEP REPEATING, IT’S ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE ...ONLY A MOVIE. ### Silná značka THE LAST HOUSE ON THE LEFT poslúžila ako inšpirácia pri tvorbe rady filmov podobného razenia, či ako distribučné lákadlo odkazujúce sa na známu a úspešnú Cravenovu klasiku. Jeden z tých príkladov nezmyselnej odkazovej participácie bolo napríklad pridelenie distribučného názvu “The Last House on the Left, Part II“ v USA na titul Maria Bavy - Reazione a catena (1971), nemajúci nič spoločné so známym The Last House on the Left. Reklama hranice skutočne nepozná. Ku distribučným inšpiráciám a strelám mimo patrí napríklad aj pridelenie nálepky “Hitchhike: Last House on the Left“ krimi dráme Autostop rosso sangue (1977) a to len preto, že titulnej úlohy sa opäť zhostil podobne ako v The Last House on the Left charakterovo totožný David Hess, alebo jemne odkazovo nadhodený distribučný názov “The Last House in the Woods“ na taliansku vykrádačku Il Bosco fuori (2006). K titulom inšpirovaným, ale idúcim svojou vlastnou cestou, len z časti križujúcou sa s pôvodnou klasikou patria napríklad The Last House on Dead End Street (1977), La Settima donna (1978) [The Last House on the Beach], Sensitività (1979) [The Last House Near the Lake] a Last House on Hell Street (2002), a iné..... Ku menej originálnej vykrádačke The Last House on the Left a lá Jungfrukällan možno bezpochyby radiť L' Ultimo treno della notte (1975) [The New House on the Left/ Second House on the Left], a ku zdarenému remakeu zasa The Last House on the Left z roku 2009. () (méně) (více)

Matty 

všechny recenze uživatele

Pozoruhodná reakce na vietnamskou válku se zvláštním přihlédnutím k tomu, jak ji vnímali mladí (Craven bez uzardění straní hipíkům), která se v posledních dvaceti minutách zvrhává v chaoticky sestříhaný slepenec stupidního chování (pomsta formou bj? Ale not ták). Forma „sezvu všechny známé, koupím pár pikslí červené barvy a odjedu do lesa za město“ myslím zcela odpovídá obsahu a navíc vytváří krásně brutální kontrast k Bergmanově uhlazené „předloze“, mimochodem artfilmu jak poleno. 75% Zajímavé komentáře: choze, castor, Flipnic, JFL, Kusko.t2 ()

Reklama

JFL 

všechny recenze uživatele

V zásadě silný koncept, ale škoda toho otřesného provedení. Nulová dramaturgie a vnitřní logika, absurdní obsahy scén (vrcholem v tomto ohledu je sekvence, kdy jeden z padouchů předvádí žábu), hrozivé herecké výkony, humpolácká kamera, fušerský střih a především třeskutě bizarní hudba, která z většiny filmu dělá grotesku. Burlesknost filmu ještě stupňují zhovadilé sekvence s dvojicí provinčních policistů, která zastává funkci humorných figurek. Rané Cravenovy snímky jsou vyloženě ideální materiál na remake – mají velký potenciál, který lze snadno zpracovat do pořádného, intenzivního filmu. Původní „Last House on the Left“ je ovšem pouze esence všeho špatného ze sedmdesátkového laciného braku (včetně toho, že hláška z plakátu je mnohem dramatičtější než film samotný). ()

LV.Helter 

všechny recenze uživatele

IT´S ONLY MOVIE! Cravenov, vobec prvý zvratený pohľad a defínicia sadism rape n revenge. Dnes už koncept posobí až sebaparodický, ale stále zostáva v rovine trashového naturalistického svinstva. Žiaden psychologický podtón, ale tvrdá, sleazy šokárňa. Mnoho neospravedlnenej tortury a druhoradého násilia za ciel, čo najviac zdeptáť a ponížiť diváka. Neubránim sa, ale na filme je asi najlepšie ten fakt nízky rozpočet a docielenia čirého explatation efektu. Mínus vidím, akúrat v hudbe. Málokedy je na svojom mieste a večšinou sú to iba hippie sračky. A takisto v dvojke malomestských policajtov. Neprekažajú mi, ale ničia nádherne dusnú atmosféru. Rape je tu tvrdý, ale prilíš krátky a mnoho ide mimo kameru. Koniec je už len nastavenie zrkadla, čo najviac provokovať, ale drží si to svoj štandard. Herci maximálne šedý priemer (nepočítam Davida Hessa), ale tým to spravil pocit autentickosti, i keď to bolo prehnané.65% ()

castor 

všechny recenze uživatele

Oko za oko, zub za zub. Sedmatřicet let starý debut s výpovědní hodnotou nekorunovaného krále hororu je amatérštinou nejhrubšího zrna (podílel se na něm i jiný hororový souputník Steve Miner – Pátek třináctého 2 a 3, Halloween: H20). Dvě dospívající dívky se vydají na koncert, ale namísto poslouchání rockové hudby a zkoušení lehkých drog se dostanou do spárů kriminálníků. Sexuální ponižování a neskrývané násilí vyvrcholí znásilněním a smrtí. Jenže osud tomu chtěl, aby se kvarteto psychopatů po peripetiích s autem dostalo do domu rodičů jedné z dívek. Hravá brutalita trošku zavání až tvůrcovou zvráceností, nicméně celé to má ke kvalitě daleko. Musí se ale nechat, že Wes Craven pracuje s látkou takovým způsobem, že snímek prostě nevypnete. Hlavně byl Craven první, kdo se obešel bez duchařin a na plátno přenesl nefalšované lidské zlo. O jeho „velikosti“ mluví i fakt, že dnes z jeho prvních snímků vznikají remaky (i když už jeho projekt byl předělávkou Pramenu panny od Bergmana). Jeho sbližování se s hororovým žánrem hojně pracuje s kontrastem bezmocných obětí průměrných Američanů a nepochopitelné brutality. The Last House on the Left je typickým příkladem. Námětově určitě zajímavé, feeling slušný, scénář je ale bez debat výsměch, herci jakoby ani nevěděli, jak se mají v daném momentě tvářit, o křečovitých dívčích obětech to platí dvojnásob. A pak jsou tu ještě otravní policajti, kterým dojde benzín a jejichž komickou účast si těžko vysvětlíme a rodiče (mamka, co ráda feluje člověka, co jí zabil dceru, taťka, kterej si nejprve zahraje na Kevina McCallistera, následně na Leatherface z Texaského masakru), jejichž jednání a emoce s tím spojené jsou diskutabilní. Jenže celý film je plný protikladů. Grotesknost x brutalita, hudba, která sem nepatří.. záměr? Přes všechny klady i zápory je The Last House on the Left i dnes slušné varování!! ()

Galerie (34)

Zajímavosti (17)

  • Film byl zakázán více než 30 let v Austrálii. Stal se dostupným až po vydání na DVD v roce 2004. (Chatterer)
  • Režisér a scénárista Wes Craven tímto filmem započal tragicky svou kariéru, neboť se musel na nějaký čas schovat do Francie. I tam ho však dostihla pověst "toho člověka, který natočil ten sadistický a otřesný film". (StrYke)
  • Natáčení filmu trvalo 21 dní. (Zdroj: ČSFD)

Související novinky

Wes Craven (1939-2015)

Wes Craven (1939-2015)

31.08.2015

Ve věku 76 let nás včera opustila hororová legenda Wes Craven. Slavný režisér podlehl rakovině, která ho trápila mnoho měsíců, přesto mu ale nezabránila v tom, aby se věnoval svému milovanému žánru.… (více)

Reklama

Reklama