Scénář:
Tecuja NakašimaHudba:
Jóko KannoHrají:
Kjóko Fukada, Anna Cučija, Hirojuki Mijasako, Rjóko Šinohara, Sadao Abe, Jošinori Okada, Eiko Koike, Jošijoši Arakawa, Kacuhisa Namase, Kirin Kiki (více)Obsahy(1)
Momoko je slaďoučká lolita vyžívající se v krajkových šatečkách a dekadenci rokoka. Koupit si vytoužený outfit ale něco stojí, a tak Momoko prodává oblečení značky Versach, které zbylo v domě z gangsterských dnů jejího otce. Pro oblečení si na vyšperkovaném mopedu přispěchá přidrzlá Ichiko a zvláštní, vynucené přátelství může začít. Momoko, zakládající si na své samostatnosti, je Ichiko zpočátku na obtíž, cesta k vysněné výšivce na motorkářském kabátě, ale obě dívky stmelí dohromady… (Natascha)
(více)Videa (1)
Recenze (39)
Hamletovské "Byť či nebyť" sa v podaní japonskej Lolity mení na dilemu "Šiť šaty či radšej si ich len obliekať?", čo je vskutku dilema zapeklitá. Podstata je presnejšie v hľadaní samej seba. Prostriedkom k autentickému seba prejaveniu je podivné priateľstvo rokokovo odenej stredoškoláčky - večnej Lolitky s drsne sa tváriacou a agresívnou členkou dievčenskej mopedovej bandy. Výstredné, expresívne farebné, so spústou obdobne výstredných postáv (napr. čávo v herni s prezývkou jednorožec, vyzerá ako japonský manažér fínskej kapely Leningrad Cowboys) a tvorivých, snovo-surreálnych nápadov a anime vsuviek. Napriek značnej a zručnej tvorivej kreativite je hlavná línia dejovo plytká a nezaujímavá. Spomenuté oživenia tak-tak stačia na to, aby bol film dopozerateľný. Poznámka: Užívateľ Van Tom presne poznamenáva, že ide o popovú šialenosť. Nuž ale ako ju možno hodnotiť nadpriemerne, keď od útlej mladosti prirodzene, v rámci kultúrneho poznávania, razím i zušľachťujem heslo: "I hate pop"? ()
Na sladký moc nejsem a volánky a kraječky mne baví asi stejně jako to vyšívání a tak ani docela přesně nevím proč jsem si tenhle snímek tak užil. Značnou měrou se na tom určitě podílela roztomiloučká Kyoko Fukada a její rafinovaně diblíkovitá stylizace, ale celý příběh a způsob jeho vyprávění je originální kombinací absurdit, ztřeštěného humoru a popkulturních narážek (pro nejaponce možná nepříliš srozumitelných, ale o to zajímavějších) a věřím že většinu diváků dozajista pobaví. ()
Film ktorý išiel úplne mimo mňa. Prvých 15 minút je vtipných aj nápaditých, potom sa to zvrtne na akúsi podivnosť o hľadaní si svojho miesta v živote s plejádou bizarných postavičiek a množstva scén, ktoré by skôr sedeli do animovaného filmu, než do hranej verzie. Hlavná predstaviteľka je pekná a páčilo sa mi ako furt padala na zem. Inak je to ale prostoduchý príbeh bez presahov, ktorý síce dokazuje Nakašimovu hravosť ako režiséra a tvorcu ale postráda to presah aký malo jeho Confessions. Iste dva rozdielne žánre ale v obidvoch je citeľný výrazný rukopis. Neviem. Uvidím čo jeho ostatné filmy. Toto ma ale nechytilo. ()
Kam ty japonci na ty nápady chodí? Příběh o netradičním přátelství dvou dívek, z nichž jedna, Momoko, chodí v krajkových šatech a miluje rokoko, zatímco druhá, Ichiko, jezdí s motorkářským gangem a dokonce i plive!, je napěchován takovou spoustou krásných nápadů a neuvěřitelných vtipů, až to mozek pomalu není schopen pobrat. Nádhera, jaká se často nevidí, která je dle mého názoru o třídu zábavnější než zde často zmiňovaná Amélie. ()
Příjemný a zajímavě pojatý film o podivném přátelství mezi roztomilou lolitou a yankeeovskou drsňačkou. Už delší dobu jsem tento Nakashimův film chtěla vidět a teď, když jsem ho konečně zhlédla, musím říct, že mi dokázal vykouzlit úsměv na rtech. Anna Tsuchiya byla v roli yankee Ichigo skutečně povedená a s Kyouko Fukadou tvořily dobrou dvojku. Škoda je jen to, že i když jsem se u filmu bavila, nezasáhl mě nijak hlouběji, jako se mi to stalo u Kiraware Matsuko no Isshô, což je jiný film Tetsuyi Nakashimy. Přes tento nedostatek jsem však více než spokojená a dobrou náladu z tohoto filmu mi asi jen tak něco nepokazí. ~(4,2★)~ ()
Galerie (18)
Photo © Toho Company
![Šimocuma monogatari - Z filmu](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w663/files/images/film/photos/162/176/162176599_e07a64.jpg)
Reklama