Geomi sup

Spider forest je "lynchovejši" ako samotné filmy od Davida Lyncha vrátane aj Lhurgom spomínaného Mullholand drive. Formálna stránka príbehu je bezchybná - pomalé švenky kamerou, hypnotická hudba, veľmi šikovný strih a atmosféra, ktorú možno krájať. Ale to najväčšie plus (i keď ambivalentne pre niekoho možno mínus) je samotný príbeh, resp. jeho rozloženie a následne predkladanie divákovi. Na jeho začiatku sa muž preberá z bezvedomia uprostred lesa. Krátko na to vojde do lesnej chatky, kde nájde brutálne skaličenú mŕtvolu muža a ženu tesne pred smrťou. Za domom začuje šramot - môže to byť prípadný vrah. Vydá sa za ním a po krátkej fyzickej konfrontácii s ním je na ceste zrazený autom. Keď sa preberie v nemocnici - prípadu sa ujíma jeho priateľ - policajný vyšetrovateľ. Lenže klbko toho, čo sa v skutočsnosti tej noci stalo je neskutočne zamotané a hlavne jeho zdroj leží hlboko v minulosti. Bez ďalšieho prezrádzania deja poviem len to, že pri tomto filme musíte byť pozorný každu sekundu, pretože každá scéna obsahuje nepatrné detaily, ktoré príbeh posúvajú vždy dopredu, častokrát nečakaným smerom. Šachovanie s časovými rovinami veľakrát v sebe obsahuje až troj a viac vrstvovú štruktúru (flashbacky vo flashbackoch...) a po skončení filmu je podobne ako u spomínaného Mullholand drive jeho znovupozretie priam nutnosťou! - To vo výsledku nie je jeho negatívom, ale skôr plusom. (20.02.2005)

Dospělé na Hromnice o den více říznuté peklem a trestem v podobě neustálého opakování snu s malými výkyvy? Dost možná, ale ne že by na tom zase tak záleželo. Tohle přečurávání nepozorného diváka totiž postrádá jakýkoliv silný moment, trpí absolutní netečností vůči postávám z minulosti, přítomnosti i halucinací a svým tempem dokáže notně otrávit již během prví poloviny. Pomalé kamerové jízdy s pokusem o tísnivou atmosféru jsou k vidění i na lepších místech a Pavoučí les není lokalitou, kvůli které by bylo třeba si rvát žíly. (21.12.2005)

Min sa preberá v nemocnici po ťažkej operácii hlavy. Ihneď si však začína spomínať čo sa vlastne stalo. Tesne predtým ako bol zrazený autom, ho niekto niekoľko krát udrel palicou do hlavy a zamdlel. Dôvod prečo ho niekto napadol bol prostý. V opustenom dome v hustom lese našiel mŕtvolu muža a ženy. Nebol tam, ale sám. Niekoho prekvapil a ten ho prenasledoval. Príbeh rozpovie svojmu známemu, ktorý je detektívom. Vraždu oboch ľudí začnú vyšetrovať, ale bolo naozaj všetko tak, ako si to mladík pamätá? Alebo je toho omnoho viac na čo by si mal spomenúť? Pre mňa osobne chaotické dielo v ktorom som sa niekoľko krát stratil, ako Karkulka v lese. Kiež by som stretol aspoň vlka, nech ma vystraší. O horor sa totižto v žiadnom prípade nejedná. Spider Forest je klasickou drámou, vykresľujúcou príbeh jedinca, trpiaceho ťažkou migrénou, ktorý nevie rozoznať realitu. Film mi prišiel zdĺhavý, miestami katastrofálne nudný. Záver síce mysteriózny, ale predvídateľný - 50%. (06.03.2013)

Parádní ukázka filmu, ve kterém spolu s hlavním antihrdinou skládáme střípky paměti po těžkém otřesu mozku. Vybavují se napřeskáčku, leccos si pamatuje špatně a je to subjektivní, nevyzná se v tom, co je sen a co je skutečnost, co jsou vzpomínky, co se stalo a co nikoli. Do toho se objeví i varianty reality a vůbec není triviální se v tom vyznat. Ano, jak to ve skutečnosti bylo, se dá tušit a je to nasnadě -- nicméně film není až tak o nějaké vyloženě šokující pointě (kdy bychom se dozvěděli, že vrah byl zahradník), ale o tom postupném rozplétání chaosu v hlavě, a kterak ho zúčastnění zvládají žít. (15.04.2013)

Úplne chápem užívazeľov, ktorí sa vo svojich komentároch odvolávajú na maestra D. Lyncha. Písať komentár na tento film, no pritom ho nespomenúť sa ani nedá, pretože ide o presnú kopírku filmových nástrojov a postupov, ktoré používa vo svojich filmoch tento režisérsky velikán - stieranie hranice sna s realitou, flashbacky, časové skákanie v deji, rozprávanie príbehu v príbehu a v príbehu a pod. Po technickej a filmovej stránke ide preto naozaj o majstrovský kúsok. Nič jednoduché a niečo, čo má ambície poriadne nadlho zavariť hlavu divákovi, to treba uznať. Len bohužiaľ čo sa mňa týka, bolo to kórejské, a to už tradične u mňa znamená trápenie sa s postavami (všetci vyzerajú rovnako) a ich menami (to je samý Hwang, Kong, Min... a čo ja viem čo ešte). Kým si spravím poriadok v tom, kto je kto, tak mi zvyčajne ubehne aj tretina filmu. No a u snímkov tohto razenia je to niečo nemysliteľné, tu vážne záleží na každom detaily, na každom zábere a predmete v miestnosti. Stačí aby človek na pár sekúnd otočil hlavou a odvrátil zrak od filmu a už je v deji nenávratne stratený. Jediné čo viem je, že snímku nemožno uprieť akýsi cyklický charakter, frustrujúce a depresívne vyznenie a tiež som identifikoval niekoľko kľúčových scén, zásadných pre pochopenie pointy (napr. bodnutie pavúkom mnohé vysvetlí a pod.). No ale vo finálnej scéne v tom tuneli som sa už nadobro stratil, mal som dojem, že som v tom pavúčom lese zostal aj ja. Takže priznávam, hodnotím alibisticky priemerom. No priemerné to rozhodne nebolo. Minimálne čo sa týka filmových nástrojov. Možno by to preto chcelo aj opakovanú projekciu. 60/100 (16.02.2017)