Režie:
Andrzej ŻuławskiScénář:
Andrzej ŻuławskiKamera:
Bruno NuyttenHudba:
Andrzej KorzyńskiHrají:
Isabelle Adjani, Sam Neill, Heinz Bennent, Leslie Malton, Margit Carstensen, Gerd Neubert, Johanna Hofer, Carl Duering, Barbara Stanek, Harry Riebauer (více)Obsahy(3)
Anna opustila svého manžela Marka i jejich syna Boba. Mark je rozhodnut vypátrat pravdu a začne svou ženu sledovat. Zprvu si myslí, že je za vším jiný muž. Brzy ale poznává, že Anna našla něco jiného, co miluje a nehodlá se toho vzdát. Její podivné chování a bizarní události naznačují, že jde o něco temného a znepokojivého... (Hollywood Classic Entertainment (H.C.E.))
(více)Videa (3)
Recenze (217)
Spojenie psychologickej drámy a odporného hororu na hrane úchylnosti, bizarnosti a recesie. Najcronenbergovskejší, Davidom Cronenbergom nenatočený film vôbec. Niečo ako Mláďatá a Pavúk dohromady, a zrovnanie s VonTrierovým Antichristom má tiež niečo do seba. Ibaže keby to točil Cronenberg, nenatočil by skvele iba scény šialenstva, záchvaty a naturalistické, či krvavé scény zlučujúce ľudskú sexualitu s duševnými poruchami, alebo s organizmami neľudského pôvodu (mimochodom jedna z jeho obľúbených tém); dotiahol by film dokonca aj čo sa týka deja a zrozumiteľnosti rozprávania. A práve to je jediná slabina Zulawskeho filmu: všetky tie šialené scény sú veľmi sugestívne a niektoré skoro až nezabudnuteľné (Isabelle v metre, záver), ale nedržia až tak pohromade, ako by to dokázal David so slabším scenárom a béčkovými hercami. Takže hviezdička dole za trošinku nezvládnutú réžiu v nehororových pasážach. 90% ()
Isabelle sa tu riadne vyřádila. Za ňu 2 hviezdičky. Zvyšok je čistá psychiatria. Ďalší z filmov, ktorý nemá dej, ktorý by chápal aj niekto iný než scenárista, postavy sa chovajú ako pacienti z psychiatrie s najvyšším stupňom dozoru a celé sa to tvári ako umenie. Viem, prečo sa vyhýbam poľským režisérom vo Francúzsku. ()
démonická a krásna mladá adjani podáva naozaj úžasný výkon, mladý sam neill je nesmierne sústredený a sympatický, zulawského réžia a spôsob rozprávania príbehu, stupňovania šialenstva, narábania so žánrom mi veľmi sadol, všade prítomný berlínsky múr s vojakmi z druhej strany, čo bola dopredu neplánovaná reália natáčania, tomuto autobiografickému apokalyptickému príbehu o rozpade manželstva, o nádeji a viere a zle, ktoré nesie rovnako ako lásku v sebe každá žena, dodal ďalší rozmer rozpoltenosti; tento film určite videlo mnoho filmárov, určite Cronenberg, na sto percent Trier a podľa mňa aj Nolan; geniálne dielo ()
Obrazově i vypravěčsky nevypočitatelná metafora rozkladu manželství, která se ustavičně snaží setřást diváka. V mém případě se jí to nepodařilo; je každým coulem tak podmanivě HNUSNÁ, až je fascinující. Sledujete nával prapodivného odporna korunovaného šíleným výkonem Isabelle Adjani a čekáte, co z toho vyleze. Jednotlivé bizarní střípky gradují a kmitají stejně jako traumatizující postrozchodové myšlenky, jež film reflektuje a dovádí po všech stránkách do absolutního extrému. Velké životní krachy jsou nemocnými myšlenkami pronásledované, ale po jejich odeznění víte, že i přes jejich absurdnost, hnus a bolest svůj význam měly a dopomohly ke konečnému vyléčení mysli. S Posedlostí je to podobné. A taky jde pravděpodobně o první film, který i přes pět hvězdiček jen tak někomu nedoporučím. ()
Těžký film. Těžký pro režiséra a herce, ale i pro diváky a jejich ochotu šáhnout si hluboko do mysli a poslouchat tu bizarně znějící písničku, kterou jim Andrzej Zulawski nevesele prozpěvuje. Těžké jen tak kliknout myší a udělit hodnocení něčemu tak umělecky vyspělému, ale díky své otevřenosti a myšlenkové náročnosti zároveň nepříjemnému a odstrkovanému. Jak ohodnotit snímek, kde se prolíná mrazivý mysteriózní horor s celkem reálným zobrazením rozpadající se rodiny, kde se postavy často chovají, jako by vypadly ze snu Davida Lynche, a kde je příběh vystavěn takovým způsobem, že navzdory normální chronologické kompozici divák ještě 10 minut před koncem vůbec neví, která bije? Odpověď zní ..... Jednoznačně kladně. Žádný komentář ani hodnocení totiž nenastíní preciznost a deprimující účinek Zulawskiho režie, ponurou a dokonale podbarvující hudbu, neúnavnou kameru kroužící hladově po místnosti a konečně famózní herecké kreace Isabelle Adjani a Sama Neilla, bez kterých by něco takového nikdy nemohlo vzniknout. Possession je jedním z filmů, které už nikdy nemusím vidět znovu, ale jsem moc, opravdu moc rád, že tu jednu projekci mám úspěšně za sebou. Přijít o tenhle zážitek by byla přeci jen velká škoda.. ()
Galerie (44)
Zajímavosti (9)
- V známej scéne v metre, kde Annu (Isabelle Adjani) chytí záchvat a hádže so sebou, je poriadne strapatá. V nasledujúcom zábere je už ale znova pekne učesaná. (Jayem)
- Nezostrihaná verzia filmu bola uverejnená až v roku 1999. (misterz)
- Nestvůra je z rukou tvůrce speciálních efektů Carla Rambaldiho, autora mj. postavičky E.T. mimozemšťana nebo Vetřelce. (AlDelon)
Reklama