Posedlost

Skôr než o horor ide o nervovoparalytickú sondu do hlbín jedného odumierajúceho manželského vzťahu. A hoci sa režisér nevyhýba ani hororovým rekvizitám (slizké monštrum, s ktorým protagonistka zdieľa ruiny bytu, vrátane manželskej postele), slúžia mu skôr ako metafora, než žánrová ingrediencia. Považujem sa za dosť otrlého diváka, ale Zulawského film ma chvíľami naťahoval na škripec s väčšou intenzitou, než s akou Leatherface štartuje pílu po zaklopaní neohlásenej návštevy. Zmar, bezútešnosť a koncentrovaná vyšinutosť prýšti z každej sekvencie filmu a ak veríte známej Nietzscheho sentencii („ak človek nazrie do priepasti, aj priepasť nazrie doňho) potom verte tomu, že Possession sa vám zavŕta do duše ako červotoč. Keď som videl nádhernú Isabellu Adjani v Herzogovom Nosferatovi, bol som presvedčený, že už nikdy neuvidím čitateľnejšie stopy šialenstva v ženských očiach, ale v Possession svoj vlastný svetový rekord niekoľkonásobne prekonala. Uff, toto je poriadne hustá šálka kávy. Keby som bol citlivka, tak si to pri záverečných titulkoch nechám prejsť hlavou ako Kurt Cobain. (09.05.2006)

Spočiatku dosť reálne sa odvíjajúce odcudzenie vzťahu s poriadne šialenými charaktermi, ma dosť zhnusilo, no potom prišlo to nereálne psycho s nejakým monštrom a úplné šialenstvo a konanie postáv, za všetko scéna kde sa Isabelle Adjani dostáva do tranzu v metre (WTF!!!). I keď neviem poriadne o čo šlo, bolo to riadne drsné. Pche, kde sa hrabú horory dneška!? (04.10.2008)

Od Żuławskeho som videl už zopár filmov, ale ani jednému z nich som nikdy nedal niečo iné ako jedna hviezda. Myslel som, že tento film to zachráni a po pravde to prvú hodinu vyzeralo veľmi nádejne. Napriek všeobecnej hereckej hystérii, ktorá filmu panuje až do konca, to vyzeralo na nejakú kvalitnú vzťahovú drámu, ktorá prinesie možno prekvapivý záver. Režisér ale prekvapil už v strede a zhruba presne po hodine nám začal servírovať také psycho krávoviny, že som sa až zarazene sám seba pýtal, prečo by zdravý človek pri zmysloch sám sebe  ničil tak dobre rozbehnutý film. Žiaľ, toto bol jeho štýl. Za každú cenu byť kontroverzný. A skoro vždy to šlo na úkor kvality a nakoniec aj za hranicu vkusu. (19.07.2021)

démonická a krásna mladá adjani podáva naozaj úžasný výkon, mladý sam neill je nesmierne sústredený a sympatický, zulawského réžia a spôsob rozprávania príbehu, stupňovania šialenstva, narábania so žánrom mi veľmi sadol, všade prítomný berlínsky múr s vojakmi z druhej strany, čo bola dopredu neplánovaná reália natáčania, tomuto autobiografickému apokalyptickému príbehu o rozpade manželstva, o nádeji a viere a zle, ktoré nesie rovnako ako lásku v sebe každá žena, dodal ďalší rozmer rozpoltenosti; tento film určite videlo mnoho filmárov, určite Cronenberg, na sto percent Trier a podľa mňa aj Nolan; geniálne dielo (10.12.2010)

Sú len tri typy ľudí po zhliadnutí tohto – neutrálne reagujúci / tí, ktorých tento pohľad vydesí / tí, ktorým sa z nohavíc urobí stan. --- Hviezdy patria magnetizujúcemu výkonu Isabelle Adjani, kameramanovi Nuyttenovi a vízii & remeslu režiséra Żuławskiho. --- Afekt nemôžem cítiť ani na pár sekúnd, takže týchto 120 minút bolo pre mňa absolútne, vrcholné peklo. A o tom, že tu J.F.B. so svojimi filmovými odporúčaniami vytvára komplexné konšpirácie voči mojej osobe, aby mi zničil život ich pozeraním, sa nemusíme ani baviť. Treba si na neho dávať pozor, bastarda malého. Podobný pozor ako na pohraničiarov z NDR, ktorí ti binokulármi spoza berlínskeho múru po nociach očumujú celkom vydarené prsia tvojej ženy. (30.08.2021)