Sépie a velryba

Veľmi zaujímavé, hodné ďalšieho "skúmavejšieho" zhliadnutia... Čistokrvný psychologický, ale nie ťažký film, pojednávajúci nielen snáď o žiaľ prirodzenej rozorvanosti a blúdení detí (a aj rodičov) po rozchode-rozvode, ale aj o tajomných jemných nitkách spomienok, zážitkov, dedičných vlastností a podobností, osobných tráum, skrytých trápení v rodine, ktorými sú jednotlivý členovia vedome a podvedome poprepájaní, a ktoré v takejto hraničnej situácii rozpadu jednoty rodiny zapríčiňujú veľmi neočakávateľné až deštruktívne správanie, konanie a devalváciu vzťahov medzi jednotlivými členmi.... Napriek tomu je zo všetkých cítiť obrovskú túžbu až existenciálnu potrebu po znovuzjednotení... akoby nejaká neznáma sila pôsobila aj proti logike rozumu, hovoriaceho, že ďalší spoločný život je nemožný, aj proti urazeným citom, hrdosti a pocitu nespravodlivosti a ublíženia.... akoby rodina bola niečo posvätné, čo sa nikomu nepodarí vo svojom srdci potlačiť, rozumom rozdeliť, argumentami vyvrátiť alebo nebodaj vymazať, vygumovať... akoby rodina bola nerozdeliteľná, večná!! (24.02.2008)

Nezajímavé drama odehrávající se v rodinných kruzích rozpadající se rodinky se dvěma dětmi. Vcelku zajímavá hudba, bohužel nezachrání nudný scénář. Občas se tam objeví pár hlášek a tak to filmu trochu ulehčí od psychologicky vypjatých scén. Díky bohu že to není delší a i tak se to celkem snést dá. --- Jo je to velmi Kafkovský – No protože to napsal Franz Kafka (31.08.2006)

Veľmi dobre spracovaná dráma, ktorej scénar, nominovaný na oskara sa príliš podobá skutočnému životu. Príbeh naozaj zaujímavo vykresľuje ako sa členovia rodiny vyrovnávajú s rozchodom, každý svojim spôsobom. Otec vzťahom so študentkou, mama pokračujúcim promiskuitným životom, starší s bratov hľadaním samého seba a mladší začínajúcim alkoholizmom a svojským skrášľovaním školského prostredia. Toto by mohli púšťať v manželských poradniach ako výstrahu, čo s rodinou dokáže spraviť rozvod.Takže senár dostal oprávnenú nomináciu na oskara, že je dej nudný pre viacerých užívateľov je jasné. Dráma nie sú Avangers, takže pri výbere tohto žánru ťažko môžete očakávať 90 minútové napätie. Výkony hercov, kamera a hudba skvele doplnia komornú, skôr festivalovú atmosféru filmu a ľudí, obľúbujúcich dobré filmy potešia nepochybne viac ako hollywoodské braky súperiace v dosiahnutí väčšieho zisku. 85%... (01.10.2017)

Pri znalosti zopár neskorších Baumbachových snímok mi prišla Oliheň a veľryba trochu vlažná, matná. Príbeh jednej rodiny, ktorá vám asi nebude príliš sympatická. Otec využíva svojho bohémskeho postavenia vysokoškolského umeleckého pedagóga a nebráni sa fyzickému kontaktu so študentkami, i keď ťažko povedať, prečo je tak populárny a neodolateľne rozhodne nepôsobí. Frustrovaná matka rieši problémy výhradne vyhľadávaním bokoviek a chlapi sa chytajú. Mladší brat je v deji trochu v ústraní, takže najviac určite zaujme Jesse Eisenberg. Ak je to napísané podľa Baumbachových spomienok na život vo vlastnej rodine, tak trochu stratil nadhľad a viac myslel na seba než na divákov. Ústredná metafora je už v názve a ak by sa vám nechcelo premýšľať, tak dotyčný "obrázok" je vám naplno ukázaný aj v závere, asi aj v nadživotnej veľkosti. (28.01.2021)

Tak jsem si to nechala rozležet a jsem připravena plivat názory. Předně - nemám ráda Pink Floyd a tím jde část působivosti filmu už od začátku mimo mě. Za další - Baumbach jako by se trochu rozpačitě/bezradně nemohl rozhodnout, o čem chce vyprávět. Bere si zápřah, jakože objektivně o celé rodině a tak, ale potom to očividně nedodržuje. Třeba matka, na rozdíl od všech ostatních členů rodiny, nikdy není sama, vždycky jenom s někým z mužů, a tito muži ji nikdy nenechají mluvit o tom, o čem by ona sama chtěla doopravdy mluvit, vždycky s ní mluví jenom sami o sobě. A hlavně všichni pořád mluví - a o nesmyslech, bleh. Já vím, že to je z velké části záměrně, ale stejně. Chtěla bych tam víc takových scén, jako když na konci otec říká, že by si mohli o všem pohovořit u jídla, a matka se místo slovního vyjádření nekontrolovatelně rozesměje. Linka mladšího bratra v průběhu značně zeslábne a na konci z pointy vymizí, protože ve skutečnosti Baumbach nejvíc chce mluvit o démonu, kterého si otec nad sebou vyrábí ze svého ega a slabošství, způsobu, jakým tímto démonem kazí a tráví staršího z bratří, a způsobu, jakým se z toho starší bratr snaží nevymanit nebo vymanit. Z tohoto úhlu mi přijde líto, že se Baumbach začaroval do toho nemastného neslaného indie žánru, který mu nedovoluje se nijak pořádné rozšoupnout, protože to je regulérní horor a jako takový bych to chtěla vidět vyprávěné. To mě přivádí k myšlence, že on je spíš asi doopravdy spisovatel nebo scenárista, ale ne úplně režisér, protože (kromě zkratky, což se mi zase ale líbilo) nepoužívá filmovou řeč a filmové prostředky, všechno ukazuje jako na divadle. (06.11.2016)