Nenapravitelný

Jeden z prototypů francouzské komedie - krásné ženy, světáčtí muži, lehce kriminální zápletka a Jean-Paul Belmondo. Celý film se nezastaví - pobíhá sem tam, podvádí, svádí krásné ženy. Loupež na zámku je přímo dokonalá. Philippe de Broca Belmondovi ze všech "jeho" režisérů asi nejvíce rozuměl a tak nechal jeho komediální potenciál plně rozvinout. A vznikla tak komedie, která vždy dokáže napravit každou blbou náladu. (14.12.2007)

Tenhle film by byl v podstatě hrozná blbost a pravděpodobně by nebyl ani moc zábavný, nemít v hlavní roli Belmonda, který tu řádí jak utržený ze řetězu. Ano, Belmondo táhne celý film, lže, dělá podfuky, svádí ženy, krade obrazy a jeho charismatu a šarmu nic a nikdo neodolá, navíc je alergický na štafle :o) (22.04.2010)

Tradičně neodolatelně "belmondovské", kdy vám prostě Jean Paul od první minuty vyloudí na tváři úsměv od ucha k uchu, tentokráte v naprosto zběsilém tempu. Nebýt pár hluchých míst, dalo by se uvažovat o plném hodnocení. Ale zase mezi "Bebelovo" kinematografií je tohle spíše průměr, takže vlastně čtyři hvězdy jsou dobré. Ach, jak já miluji staré, dobré francouzské komedie, jo jo. (28.10.2018)

Vskutku naprosto nenapraviteľný chorobný klamár, ďalej i niekdajší veľký sukničkár, a to ani nehovoriac o protagonistovej, podvodníckej, osobnostnej stránke; a v podstate teraz je teda najmä iba akýsi prepustený trestanec, a k tomu aj budúci »impotentný zločinec«: Victor Vauthier, sa vari [od]teraz na plné obrátky zamiloval do doktorky práv: Márie-Šarloty Pontalecovej, ktorá by mala na neho dohliadať po hlavnom prepustení, čo predznamenávalo buď to, že by sa tento fantasta a vetroplach v jednom ponímaní, mohol konečne usadiť na konkrétnom mieste: postaviť dom a zasadiť strom?, a k tomu zároveň by sa mohol i polepšiť!, alebo ho rovno strčiť do akejsi polepšovne pre nenapraviteľných jedincov?!, a či povedzme dokonca, že by sa predsa napokon podarilo skĺbiť niekoľko faktorov naraz dohromady? • Úplne posledná spolupráca medzi popredným predstaviteľom francúzskej kinematografie: Jeanom-Paulom Belmondom a zručným, francúzskym rutinérom: Phillipeom de Brocom, sa podľa mňa tentoraz znovu vyznačovala akýmsi roztržitejším spracovaním, à la roztržité dialógy z pera popredného, francúzskeho scenáristu: Michela Audiarda, ktorý hlavnú postavu obohatil o množstvo špecifických vlastností, až som sa v samotnom dianí miestami trochu strácal; skrátka asi som poriadne ne[po]rozumel tomu, čo má tým básnik vlastne na mysli? • Proste sa opätovne dostavilo «classické klišé» na viacero spôsobov, čo mi akosi [za]bránilo udeliť zrovna tomuto mierne nadpriemernému titulu, o čosi priaznivejšie ohodnotenie [najskôr by si táto sympatická "belmondovka" zaslúžila známku 7/10, čo je zhruba niečo medzi tromi a štyrmi *, no ja som sa nakoniec zrejme priklonil len ku silným trom]. • Ľutovať v žiadnom prípade nemusím svoj voľný čas, strávený so zaujímavými postavami v hádam ešte zaujímavejšom prostredí, z ktorého by sa dalo vykresať i oveľa viac, ak by bol o to podstatne reálnejší záujem, čo vyšlo zhruba tak z polovice. • Ale ústredný predstaviteľ je až natoľko povestným: m o n s t r é  s a c r é, že celkom v pohode postačí len jeho priama účasť, keď o všetko ostatné sa [automaticky] postará divákova predstavivosť, ktorá má neobmedzené možnosti; ľudovo povedané: Bébela považujem za mimoriadnu, hereckú osobnosť v rámci celosvetového filmu, ktorá i hocaký [pod]priemerný počin, pozdvihne zo stojatých vôd do tečúcich riek, čo dokáže iba málokto, no podotýkam, že nie vždy to musí plne platiť. (07.01.2024)

Na podvodníčka Belmonda platí len psychologička. Film je trochu ubehaný a aj s množstvom vtipov zostáva pre mňa priemerným, pretože som sa pri ňom často nudil. Prebrali ma len scény v reštaurácii, kde Belmondo nosí aj nenosí knírek, pretože nestíha sledovať, či nosil knírek vždy alebo nikdy nenosil knírek. (23.12.2015)