Krajina přílivu

Napriek tomu, že zvyknem pozerať aj hodnotiť značne nekonformné, zvrátené ba priam úchylné "prepytujem" filmy, patrí môj vkus a diela v jeho diapazone skôr k tým konzervatívnejším. Preto priznávam, že ma rozhorčené výlevy tunajších spolukomentátorov (narábajúce so slovami ako nechutný, šialený, chorý,a pod.) nadmieru pobavili. TIDELAND je totiž čistá fantázia, ktorou GILLIAM prináša do konzumu v ktorom žije naša polovica sveta, niečo čo naposledy "objavila" režisérska generácia rokov 60-tych (zvlášť JAKUBISKOvská poetika je tu viac než zjavná). Spája sakrálne s profánnym, škaredé s pekným, aktuálne s anachronickým,... V kontexte GILLIAMOVEJ tvorby je to ale fantázia štandardná, ničím neprevyšujúca napr. BRAZIL. A ruku na srdce, nezdá sa Vám vážení, že deti sú v dnešnom svete tá najohrozenejšia kategória ? (drogy, rozvody, pornografia, násilie, ...) Apropo, tá ALICA/ALENKA je podľa mňa iba návnada pre ortodoxných intelektuálov. -------- No a pre Vás ktorí naozaj chcete svojim zhuseným pocitom z kinematografie "iného druhu" dať voľný priechod, pozrite si napríklad nejaké referenčné dielo od A. JODOROWSKYho. (27.12.2006)

V prvom rade by ma zaujímalo, čo rodičia tej neuveriteľnej Jodelle Ferlandovej hovoria na to, že ich dcérka sa vo filme obíma a bozkáva s mŕtvolou, potom s múmiou ("Sme šťastná rodina.") a tiež s dospelým mužom ("Ty si môj miláčik.") a pri pohľade do zrkadla si s neskrývaným potešením zafandí: "Ty jedna malá kurva." Terry Gilliam totiž rozhodne nepoužil CGI verziu tej malej Meryl Streepovej. Pravdepodobne sa to nikdy nedozviem, takže k vlastnému filmu. Kdesi v úvode Jeff Bridges (pozvoľna odchádzajúc na dovolenku) povie: "Pozostatky dávnych čias, osamelé kenotafy stojace pozdĺž melancholickej krajiny prílivu." Ak vám táto veta nepripadá zaujímavá a krásna, na Tideland sa vykašlite. To isté platí pre tých, pre ktorých je synonymom fantázie Pán prsteňov a synonymom kvalitného filmu čokoľvek od Spielberga. Režisér možno mal na zreteli Alicu v krajine zázrakov a Psycho, mne však Tideland pripomína skôr Texaský masaker a Felliniho Giuliettu a duchov. Výsledok je nevšedne expresívny a zážitok z neho akosi podozrivo dôverný :-) Vzhľadom k celkom zjavnej reflexii patologicky formovanej osobnosti a protopubertálneho besnenia :-) je ten film až hrubozrnne naturalistický a veľa surrealizmu by som v ňom nehľadal. Šialené okolnosti príbehu nie sú projekciou psychiky dievčatka - jednoducho je do nich osudom vmanipulované, nedotvára ich ani nepretvára, iba chladnokrvne berie na vedomie a glosuje jej vlastným spôsobom. Keďže má osvojené mimoriadne svojrázne kultúrne vzorce a normy správania, nenormálna realita je pre ňu čosi celkom normálne, preto nečudo, že divák naozaj asociuje Alicu v krajine zázrakov. Skutočnosť, že takéto "zázraky" sú v podstate realitou, posúva žáner Krajiny prílivu dosť ďaleko od klasického fantazijného filmu. Kam presne si povedať netrúfam, film je to však po všetkých stránkach výnimočný. Je to monument. V 18. a 19. storočí britskí džentlmeni používali na označenie bizarných stavieb postavených pre potechu ducha na opticky exponovaných miestach svojich panstiev slovíčko "eyecatcher". Terry Gilliam je reinkarnáciou niektorého z nich a jeho Tideland takýmto "chytačom očí". (07.05.2007)

Carrollovská říše divů může mít mnoho podob. Ve filmu Terryho Gilliama je to buranský zapadákov se dvěma domy uprostřed nekonečných lánů trávy. Sem přijela malá holčička s otcem feťákem a zatímco on si dopřává „dovolenou“ ze stříkačky, ona tráví čas konverzací s hlavami panenek a poznáváním groteskních sousedů. Realita, sen, fantazie a šílenství nejsou jasně odděleny, nýbrž splývají do pokřiveného obrazu znepokojivého světa, v němž je představivost stejně tak obranou proti hrůze, jako hrůzostrašnou iluzí. (17.08.2008)

Upřímně nevím co si o tomhle filmu myslet. Zfetovaná Alenka v říši divů. Malé holčičce Jelize-Rose zemře matka a tak vyráží se svým otcem na venkov do domu své babičky, kde si může okolní svět přetvořit pomocí své fantazie na místo, kde je krásné žít, kde nejsou drogy ani smutek. Kde se stébla obilí mění v mořské vlny a vlaky ve žraloky. Jen nevím jestli je to ze strany Jelize pokus o útěk od reality, aby si nepřipustila smrt otce, nebo přirozená věc. Klasicky provokativní Gilliam s jako obvykle vytříbenou vizuální formou. I stránka kamery je pro Gilliama klasická (nakloněné záběry, často brané ze zpod z neobvyklých úhlů). Největším kladem filmu je bezkonkurenčně Jodelle Ferland, která je neuvěřitelně přesvědčivá, Gilliam jí snad musel přidávat něco do jídla, aby působila takhle mimo:) (18.02.2007)

Gilliam ubral z výpravnosti, zato ale pridal na hororovejšom vyznení v spojitosti s fantazijnými prvkami. Mnohými podceňovaný film možno trochu dopláca na Gilliamove zahľadenie do seba samého, čo by ale na druhú stranu malo viac osloviť jeho najvernejších hard core fanúšikov. Čo trochu prekvapí, je podľa mňa trochu podobná atmosféra ako v Kusturicovom Arizona Dream, i keď tunak fakt nejde o nejaký sex. Jeff Bridges je samozrejme bezchybný, ale v Kráľovi rybárovi predsa len zažiaril viac, čo je spôsobené najmä vyššou kvalitou staršej snímky. (28.11.2019)