Krajina přílivu

Oproti Grimmovcom malé zlepšenie, ale nie o veľa. Na začiatku Gillam varuje, že niektorým sa bude film strašne páčiť, iným vôbec a zvyšok nebude vedieť čo si má o ňom myslieť. Ja patrím to tretej skupiny. Na jednu stranu je skrz naskrz spracovaný Gilliamovským štýlom a je to na filme vidieť. Na druhú stranu ma námet vôbec nenadchol a preto som bol počas filmu väčšinu času skôr odťažitý k postavám, než ako by si zaslúžili. Jodelle Ferland sa zhostila svojej úlohy viac než na výbornú. Ona jediná so svojským pohľadom na svet dodáva filmu patričnú dávku emócií a snovej fantázie, rovnako ako aj Fletcher ktorého postava je fantasticky zahraná. Ich vzťah je krásny, neviný, poznačený hrôzov, ktorá sa im stala. Ale predsa na to aký je film dlhý, nedokáže spostredkovať, aspoň mne nedokázal, úplne stotožnenie, alebo scénu, ktorá by to prevýšovala na niečo viac ako len zaujímavý film. Nie je to zlé, len sa to vlečie a okrem zvláštnej formy príbehu a spracovania, vlastne nemá čo ponúkuť. (28.12.2009)

No čo povedať? Čakal som ujetinu, ale až takúto?...hm.... Tento film by sa dal hádam najlepšie charakterizovať asi nejak takto: absurdita nakopená na ešte väčšej absurdite. A v tej spleti absurdít iba zriedka na vás mrkne niečo aspoň trocha normálnejšie. Fantasy? Horor? Zabudnite. Už úvodné scénky dávajú jasný odkaz, že toto jednoducho nebude klasický film. Ide vlastne len o akýsi halucinogénny obraz a fantázie jedného veľmi ale veľmi smutného dievčatka, pričom dialógy si idú svojou vlastnou cestou pomimo, vytvárajúc tak ešte väčší chaos a zdanlivo blábolivý bordel. Napriek tomu však film nezatracujem, pretože v pozadí a medzi riadkami je cítiť mimoriadne hutnú, ťaživú a smutnú drámu s ešte smutnejšou pointou. 50/100 (16.09.2014)

V prvom rade by ma zaujímalo, čo rodičia tej neuveriteľnej Jodelle Ferlandovej hovoria na to, že ich dcérka sa vo filme obíma a bozkáva s mŕtvolou, potom s múmiou ("Sme šťastná rodina.") a tiež s dospelým mužom ("Ty si môj miláčik.") a pri pohľade do zrkadla si s neskrývaným potešením zafandí: "Ty jedna malá kurva." Terry Gilliam totiž rozhodne nepoužil CGI verziu tej malej Meryl Streepovej. Pravdepodobne sa to nikdy nedozviem, takže k vlastnému filmu. Kdesi v úvode Jeff Bridges (pozvoľna odchádzajúc na dovolenku) povie: "Pozostatky dávnych čias, osamelé kenotafy stojace pozdĺž melancholickej krajiny prílivu." Ak vám táto veta nepripadá zaujímavá a krásna, na Tideland sa vykašlite. To isté platí pre tých, pre ktorých je synonymom fantázie Pán prsteňov a synonymom kvalitného filmu čokoľvek od Spielberga. Režisér možno mal na zreteli Alicu v krajine zázrakov a Psycho, mne však Tideland pripomína skôr Texaský masaker a Felliniho Giuliettu a duchov. Výsledok je nevšedne expresívny a zážitok z neho akosi podozrivo dôverný :-) Vzhľadom k celkom zjavnej reflexii patologicky formovanej osobnosti a protopubertálneho besnenia :-) je ten film až hrubozrnne naturalistický a veľa surrealizmu by som v ňom nehľadal. Šialené okolnosti príbehu nie sú projekciou psychiky dievčatka - jednoducho je do nich osudom vmanipulované, nedotvára ich ani nepretvára, iba chladnokrvne berie na vedomie a glosuje jej vlastným spôsobom. Keďže má osvojené mimoriadne svojrázne kultúrne vzorce a normy správania, nenormálna realita je pre ňu čosi celkom normálne, preto nečudo, že divák naozaj asociuje Alicu v krajine zázrakov. Skutočnosť, že takéto "zázraky" sú v podstate realitou, posúva žáner Krajiny prílivu dosť ďaleko od klasického fantazijného filmu. Kam presne si povedať netrúfam, film je to však po všetkých stránkach výnimočný. Je to monument. V 18. a 19. storočí britskí džentlmeni používali na označenie bizarných stavieb postavených pre potechu ducha na opticky exponovaných miestach svojich panstiev slovíčko "eyecatcher". Terry Gilliam je reinkarnáciou niektorého z nich a jeho Tideland takýmto "chytačom očí". (07.05.2007)

Relikty beat generation, túžiace prežiť spôsobom detí prírody celý život, končia ako trosky poháňané k životu polosyntetickými opiátmi. Napriek neschopnosti rodinného života, stačia rozvinúť dcérkino fantazijné myslenie. Dievčatko ostáva osamelé v zaprášenom dome tajomstiev. Čriepky bábik a dvojica podivných susedov sú jeho jedinými spoločníkmi. Scéna vznášajúcich sa umelohmotných hlavičiek uprostred vypreparovaného ľudského tela hovorí, ako časť za celok, o výsledku - poeticky drsnom nadrealizme začiatkov nového milénia, či svojskom spôsobe, akým možno reflektovať nie príliš priateľský okolitý svet. Obrazovo prekvapivé hody s desivými prvkami obsahujú odkazy na kľúčové diela surrealizmu (Andalúzsky pes) a strachu vo filme (Psycho). Nechýba Láska naprieč vekmi: po smrti starenky sa mladíkovou láskou stane jej vnučka. Kúzlo Vševediaceho oka, získalo svoju moc dávnym uštipnutím Tisícročnou včelou. Vedomie dočasnosti snovo prežitej etapy detstva pripomenul mesačne mŕtvy povrch rozrastajúceho sa lomu v neďalekej blízkosti, neľútostne odkrajujúci zo živej krajiny predstáv. Povinnosť pre starinárov, milovníkov opustených vecí, podivností a tých, ktorí neuľpievajú na otrocky preberaných formátoch deja, či žánru. (17.02.2007)

´Alenka v říši divů´ na tripu. Po čase možná trochu monotónní, ale nemohu si pomoct, mě to pojímání okolního světa skrze fantazijní představy malé holky bavilo, rád jsem vyrážel s jejími "kamarádkami" panenkami (respektive jejich hlavami) na průzkum terénu, s mentálně postiženým Lukem s potěšením plaval v moři vysokých stébel trávy a padal do králičí nory. A chápu, proč si Terry vybral zrovna Cullinovu novelu, to byl materiál pro jeho nespoutanou imaginaci a hravost jako stvořený. Gilliam je po menší přestávce zpátky ve formě a né že ne..... (31.07.2006)