Inland Empire

V úvode chcem urobiť prehlásenie: Lyncha mám nesmierne rád, patrí k mojim najobľúbenejším režisérom, videl som skoro všetko, čo kedy natočil a nesmierne som si obľúbil jeho štýl rozprávania, točenia a "rozmýšľania", jeho postup rekonštrukcie a "dekonštrukcie" príbehu, jeho zmysel pre nálady, atmosféru, jeho castingy, jeho podivínsky "čierny" humor, jeho témy a narábanie s rôznymi filmovými i "životnými" klišé a podobne . . . A teraz ešte jedna informácia: mám osobný rebríček najpodivnejších a najčudnejších filmov, aké som kedy videl - sú to všetko filmy, ktoré tu na csfd majú hodnotenia cca okolo 50% (+/-) v škále od odpadu po 5*, názory sa veľmi rôznia a ja sám som mal (resp. aj mám) veľký problém urobiť si o nich jednoznačný záver - či je to výplod nepochopeného génia alebo ešte nepochopenejšieho netalentovaného "břídila" či opačne - úplne obyčajná hlúposť alebo film s istou kvalitou, len rozpačito podaný . . . skrátka filmy, ktoré majú akýsi veľmi zvláštny náboj, upútali ma, no spúsobujú ťažkosti pri rozhodnutí na akú stranu sa pri ich hodnotení jednoznačne postaviť, i keď zatiaľ prevažuje stanovisko, že sú to kvalitné filmy, len s nejakým prapodivným fluidom (filmy ako "Povaha vecí", "May", "I love huckabees", "The Goddess of 1967" . . .); Až doteraz sa v tejto tabuľke nenachádzal ŽIADEN filmy Davida Lyncha - všetky počínajúc Mazacou hlavou a končiac Mullholandom sú samozrejme komplikované a určitým spôsobom netradičné a zložito skonštruované, no pri každom som mal katarziu, pocit, že sledujem dielo génia a po ich skončení som strávil mnoho minút či hodín premýšľaním o filme a stále sa k nemu vo veľmi dobrom vraciam pri rôznych príležitostiach, keď sa snažim tieto diela rôznymi spôsobmi interpretovať, či si len zaspomínam na niektoré perfektné scény. Lenže tu som prvý krát zapochyboval. Nie ani tak o tom, či nás Lynch klame - rozhodne to je génius/psychopat, umelec/šialenec (všetko tomu nasvedčuje, jeden film nemôže pochovať desiatku ďalších), ale či to už trochu nepreháňa, či "umenie" a výpoveď nepodvolil snahe zmiasť diváka, rozložiť príbeh, vniesť do filmu svoju neurotickú víziu myšlienkovej i formálnej neuchopiteľnosti. Pdobné tendencie na rôznych úrovniach hlasno deklamujú (či už tvorbou priamo alebo rôznymi snahami) aj ďalší moji obľúbený tvorcovia ako Greenaway alebo Kitano, lenže Lynch to nijako neprízvukuje a napriek tomu to robí "najsvedomitejšie" (?). Možno som len "zmäkol" a nebol som práve na tej vhodnej (a veľmi úzko špecifickej) vlnovej dĺžke potrebnej pre sledovanie filmu, ale zdalo sa mi, že jedinými divákmi, pre ktorých potešenie a možnú radosť z rozlúštenia myšlienky a rekonštrukcie deja je Inland Empire natočený sú Lynch (a eventuálne jeho psychoanalytik); Film je nehorázne náročný na sledovanie, pozornosť a kladie ešte o čosi viac otázok ako iné filmy - kdežto pri ostatných sú to otázky, na ktoré sa vám chce hľadať (či si vymýšľať) odpovede, pri týc (13.01.2008)

U Mulholland Drive jsme se bavili o tom, že nevadí, když snímek nepochopíme, pokud nás přitahuje, a zda je vůbec nutné filmy chápat. Nevadí. Ne. Není to nutné. Tady je však vše přehnáno ad absurdum, o tři sta procent, navíc ovinuto nudou, někdy až nesnesitelnou. No a co dál? Laura Dern je pořád sexy. 50%. (19.11.2007)

Strašně jsem se na to těšila, protože aby dostal mistr Lynch v místě, kde je za boha, takovej nátěr, to byla výzva. Celou dobu jsem ale měla pocit, že se hrabu ve skládce (nebo skládka ve mně?) a přiznám se, že jsem si bez stopky šla uvařit kafe, vyvenčit fenu a taky si vzala čtyřstovku ibalgin na bolehlav. Kdykoli už to vypadalo, že se hezky chytám, tak na mě Lynch vytasil prostředníček a za trest přidal další hodinu. Takže 3* za Lauru a za přiznání, že ani rozjetá žába mě nenechá netečnou. (24.05.2008)

Výborná Laura Dern v hlavních rolích dalšího z Lynchových podivných experimentů. Tentokrát to nevypadá tak povedeně, jak bývá u kanadského podivína obvyklé. Filmu dvakrát neprospívá zrnitější obraz digitální kamery, chybí typická Badalamentiho hudba a tříhodinová stopáž je pořádně přepísknutá. Přes všechny výhrady to byl vlastně zajímavý trip. (27.10.2007)

Extrém. Začať točiť film bez dokončeného scenáru, ktorý sa navyše každým dňom vyvíja úplne iným smerom, by dostalo do psychických problémov nejedného filmára, či šéfov produkčných spoločností a ani herci to určite nemali jednoduché. Psychicky bez ujmy som po skončení Lynchovho filmu ešte neskončil a takisto to nebolo ani po tomto. Dlho som sa odhodlával na najnovšiu lynchovskú trojhodinovku a myslím, že by sa nič nestalo, keby som s ňou ešte chvíľku počkal. Aspoň by som sa ušetril trojhodinového tápania v nezmyselných chodbách príbehových línií, ktoré aj tak väčšinou skončili slepou uličkou. Po prvej hodinke som si hovoril, že Lynch sa konečne trošku umiernil, pretože príbeh, ktorý som sledoval mal hlavu aj pätu, bol celkom zaujímavý a postupne rástol aj môj záujem o film. Keď tu zrazu prišiel akýsi sek a tým príbehom ďalej ani len nepohlo. Namiesto toho sa dostalo na rad staré známe roztrieštenie divákovho vnímania kompaktnosti celku. Aby toho nebolo málo, David v priebehu pár minút šupol divákovi do cesty ďalšie dve časové a príbehové roviny. Jeho myšlienkový pochod v tom momente mohol byť asi nasledovný: "Však nech sa trápia, ciciaci, veď v tomto filme som ja pánom filmových pravidiel". Takže v ďalšom priebehu by ani Boh nevedel, na ktorú stranu sa mám orientovať a ja osobne som bol z toho taký vykoľajený, že ani s kompasom v ruke by som momentálne nevedel povedať kde je sever. Miestami som mal taký pocit, že aj výraz hercov bol asi niečo také, že: "Čo do riti, to vlastne točíme?!" Jedno sa však musí uznať, a to, že Lynch nech točí akúkoľvek haluz, tak jeho filmy (okrem dementných krátkych filmov) ostávajú pre mňa pozerateľné. Nech je jeho film akokoľvek nezmyselný, nech nad ním akokoľvek krútim hlavou a preklínam ďalší rozorvaný príbeh, ktorý nakoniec skončí bez štipky súvislosti, tak od neho nedokážem odtrhnúť oči, pozerám ho vkuse a hltám každú minútu a každý dialóg. Lynchova réžia je totiž skvelá. Pútavá a má svoje čaro. 65%. (09.08.2009)