Muzika

Žiaden krok dopredu sa nekoná čo sa týka úrovne slovenského filmu, ale predsa ma film nesklamal ako som očakával. Nie je zvlášť premakaný v deji ani v ničom inom, ale má niečo do seba. Je z doby, ktorá nebola prechádzkou ružovou záhradou, ale aj tak si film našiel priestor pre humor a vtipné situácie aj napriek neprajnému režimu. Herci zahrali tak, ako je zvyčajné, takže žiaden zázrak, ale predsa potešili ( podaktorý ). Scéna ako začali hrať maďarskú pieseň sa mi veľmi páčila, moc som sa pobavil. Kamerovo, vizuálne je film chabý. Ozvučenie tiež nie je bohvie čo na to že sa film volá Muzika. Nvotova réžia je priemerná. Snaha bola, cení sa a verím, že je to film ktorý odbíja na lepšie časy slovenskej kinematografie. 60% (15.05.2010)

Tohto filmu som sa doť bál. Už bratia Česi sa miestami prehnane vyrovnávajú so svojou minulosťou, a keď sa aj u nás konečne rozbehlo filmovanie, čakal som že sa to prepískne a vznikne nejaká protikomunistická agitka, ale... Tento film je super. Hovorí o minulom režime, hovorí o problémoch doby, ale... je to hlavne príbeh o ľuďoch, o ich životoch, o láske... A je to vtipné aj mrazivo skutočné a citlivé. Skvelí!!!! Geišbergovci... (18.08.2008)

Velice příjemné překvapení. Má to nápad, má to hloubku a zároveň je to opravdu vtipné! Budař vyvažuje absolutní absenci slovenského akcentu dalším parádním výkonem (scéna před komisí je nezapomenutelná:)), Ľuboš Kostelný je jednoznačně tahounem celého filmu a Marián Geišberg baví v každé scéně. Muzika ve mně opět vzbudila naději, že slovenský film má stále co nabídnout. (04.07.2009)

Takhle bych si představoval slovenský film jak má být. Moc se mi to líbilo. Příběh mladíka-třtiny ve větru se klátící- který se živí hraním na saxofon po zábavách s partou pochybných existencí. Sám neví vůbec o životě nic a jen se tak plácá. To přináší spoustu zajímavých situací, takže film je spíš taková obrazová koláž. Ve filmu upoutá Dorota Nvotová jako "švihlá" holka, co spí s každým. Film o ničem a zároveň o všem. 80% (26.06.2013)

„Môžem ďalej?“ – „Prečo sa pýtate, keď ste už tu?“ – „Zo slušnosti.“ Viete, ja som dobrý chalan z malého mesta, ale ak mi niekto mieni pri pohľade na Kostelného, Pauhofovú, Nvotovú, Latináka, Kassaia a mladého Geišberga hovoriť, že Slováci nemajú dobrých mladých hercov, je pre mňa debil a to urážam ľudí, ktorí touto chorobou trpia. Opačnou stranou mince je, že scenáre našich nových seriálov a filmov nie sú dobré, málokedy sú aspoň postačujúce. V MUZIKE sa však stretol nielen výkvet mladej slovenskej generácie, ale i kvalitný scenár, ktorý ku koncu troška šumí do prázdna, ale minimálne prvých 80% z celkovej minutáže je na parádu. Možno jeden z najdôležitejších/najpotrebnejších/najkľúčovejších slovenských filmov za posledných desať rokov, pretože v ňom skúsený režisér Nvota (KRUTÉ RADOSTI) ukázal, že VIEME nakrútiť dobrý príbeh z našej minulosti a spätne tak reflektovať veci, ktoré vo svojej kinematografii nikdy nemali problém reflektovať napríklad Česi. (02.05.2009)