Sunshine

„Osem astronautov sa vezie na bombe. Vitajte na palube Icarus 2.“ Fascinujúce, toto môžem vidieť trikrát do roka. Výnimočný psychologický sci-fi horor, ktorý posúva hranice žánrov tak, ako svojho času 2001: VESMÍRNA ODYSEA, VOTRELEC a OSVIETENIE. Boyle je zázračný režisér, akumuluje magickú, ťažko opísateľnú „vzdušne ľudskú“ atmosféru (vrátane skvelého, očisťujúceho konca) do prostredia, v akom by ste ju nečakali. S pomocou vyrovnaného hereckého obsadenia (ktorému dominuje krehký, uhrančivý Ír Cillian Murphy) sa mu darí budovať tiesnivú atmosféru, v ktorej nechýba inteligencia (v zlomovej chvíli jedna postava navrhne, aby hlasovali, ale druhou je zahriaknutá, že toto nie je demokracia a tak chladnokrvne určia jedinú najlogickejšiu možnosť a nikto rozhodne hlasovať v takej vážnej situácii nebude) a v ktorej je dôležité, čo kto komu povie a ako sa pri tom tvári. A keď sa krátko pred strašným (v dobrom) finále famózny Cillian Murphy od palubného počítača dozvie, koľko členov je na palube... fúha... Hitchcock by schudol. P.S. Na SUNSHINE som išiel do kina, prekonajúc šialenú letnú búrku, kedy blesky udierali pár desiatok metrov odo mňa. Možno som vtedy trocha ošedivel, keď som sa ale nakoniec prebojoval, do nitky mokrý, do nášho kina, nazbieralo sa tak málo divákov, že sa nepremietalo. Odvtedy som sa paradoxne stal na tomto filme závislým a musím ho vidieť aspoň raz ročne. (25.12.2007)

☼ S ☼ U ☼ N ☼ S ☼ H ☼ I ☼ N ☼ E ☼.... Nic nového pod Sluncem, ale něco nového v Slunci. Zdál se mi sen. Ocitla jsem se v neviditelné zóně uvnitř poslední naděje lidstva, Ikara 2. Do posádky jsem se zamilovala od prvního spatření. Kapovy modré oči, ve kterých zuří pozemské cyklony, aby se v nich vzápetí rozhostil vesmírný klid.Třesoucí se rty něžné, ale ocelově pevné Cassie, rozhodná brada a absolutní nekompromisní oddanost vojácky přímočarého Mace, pokorná odvaha v několika úsporných gestech Kanedy. Jeden za všechny, všichni za Cíl. Symbolický kontrast lidského oka- a božího oka, kterým je v téměř panteistické interpretaci naše nejbližší hvězda..............Skutečnou hvězdou filmu není Capa, Kaneda ani Mace, ale Slunce. Morální dilemata a náboženské motivy plují v meziprostoru mezi slovy a činu, ale bez patetické zátěže. Tím víc působí a rozdírají. Když Kapa hebce rozřízne ticho slovy Kill him, když se Mace mlčky omluví za výbuch adrenalinu, podléhám a obdivuji se Boylovu emocionálnímu minimalismu. Tragické lovestory prožívá celá posádka.Ale ne v těle Ikarově. Se Sluncem. A to celé podkresluje drsně medoví Underworld a božské symfonie Johna Murphyho. Sunshine mě střídavě zmrazoval až k ledovému skupenství a poté bez výstrahy házel do výhně. Smrtelnost a nesmrtelnost v zavíření hvězdného prachu. Filozofie beze slov. Totální zážitek. Našla jsem svou sluneční fontánu, hlubokou a žhavou, ze které jsem se hltavými doušky napila, do níž jsem se ponořila a kam se vrátím...Vrátila jsem se, a Boyleovu sluneční odyseou jsem prošla popáté. P.S. ad závěr: ani napoprvé jsem v tom žádný násilný přerod neviděla, nečekala jsem výrazovou a formální lineárnost. Ocenila jsem, že na konci poutě se proti nim postavilo stvoření stejného rodu, a přece za hranicí humanity, taková variace na sluneční, ale stále ještě rozmazanou lidskou skvrnu.Tell me, what do you see? (09.09.2007)

K tomuto filmu mám opravdu zvláštní vztah, neboť jsem ho musel zhlédnout opakovaně kvůli analýze do školy. Nu a napoprvé to nebylo nic příjemného, zmatený zážitek s opravdu pitomým skokem do jiného žánru. Napodruhé už jsem začal rozpoznávat sofistikované přístupy k filmu. Napotřetí jsem ocenil jemné nuance od jiných mainstreamových filmů, ale nikdy se nedostavil ten pravý úžas nad tímto podivným dílem. Klišovitý příběh odvyprávěný hodně jednoduchým způsobem je ozvlášťněn právě Boylovou režií, která se na mnoha místech chová až manýristicky. A pokud chcete znát můj konsenzus mé práce, snad napoví podtitul: "Sunshine: Jako avantgardní stín současného popcornu." Toto scífko totiž doporučuji tomu, kdo hledá v současném mainstremu něco nového nebo alternativního, britské Sunshine je tou pravou volbou. (01.07.2007)

V rámci sci-fi filmov odohrávajúcich sa mimo našej planéty mám presne takýto typ najradšej. Nepotrebujem žiadnu veľkú akciu, ale hlavne, aby bolo zachované všetko, čo z dnešného pohľadu pre človeka robí vesmír tým, čím skutočne je. Teda pocit prakticky úplnej samoty, odlúčenia od všetkého, čo má človek rád a samozrejme vedomie to, že akákoľvek chyba môže mať fatálne následky, takže to nebezpečie cítiť neustále aj napriek možnej dočasnej idilickej atmosfére. So zápletkou navyše nemám ani najmenší problém, najdôležitejšia misia v histórii ľudstva, snaha znovu oživiť umierajúce slnko a tým zachrániť život na Zemi pôsobí nadmieru atraktívne a hlavne tak osudovo, pričom sa mi tu veľmi páčil samotný vzťah postáv ku slnku, čo tomu miestami dodávalo až taký meditatívny štýl. Veľkým plusom sú aj samotné postavy, ktoré sú nielen veľmi sympatické a prakticky všetkým som fandil, ale sú aj tvorené dobrými hercami, minimálne taký Cillian Murphy, Hirojuki Sanada, Michelle Yeoh, Rose Byrne, ale aj Chris Evans vo svojej najlepšej úlohe ma dosť bavili. A navyše je to medzinárodné zloženie, čo filmu s takouto zápletkou len prospieva. Takže celá prvá hodina filmu mi prišla prakticky bezchybná, dej síce kvôli uveriteľnosti nemá moc čím prekvapiť, ale veľmi ma bavil, atmosféra je perfektná, s postavami som si užíval prakticky každý spoločný dialóg a niekoľko scén je nezabudnuteľných, hlavne vonkajšia oprava lode. Len škoda, že následne pribudne jeden výrazný prvok, ktorý síce vo svojej podstate je dosť zaujímavý a v iných filmoch by sa mi mohol aj páčiť, ale vzhľadom na prevedenie a atmosféru prvej hodiny mi to tu vôbec nesedelo, film dokonca čiastočne zmení aj žáner. Ale ani toto nie je rozhodne zlé, bavilo ma to stále a záver je opäť vynikajúci. Danny Boyle tu odviedol po všetkých stránkach perfektnú prácu a to platí aj o vizuálnej stránke, ktorá pôsobí veľkolepo a komorne zároveň. A hudba je nádherná. Takže škoda toho jedného prvku, ktorý mi pokazil inak vynikajúci pocit z filmu, ale aj tak je Sunshine už klasika, ktorá ani po viacerých pozretich nestratila nič na svojom čare. 80% (10.09.2007)

Minimalistické sci-fi, v ktorom Danny Boyle dokazuje, že aj s nižším rozpočtom sa dá vykúzliť pôsobivá atmosféra. Film ma však napriek tomu nedokázal poriadne vtiahnuť. Možno je to nenápaditým dejom, možno plochými postavami, alebo tým, že sa od začiatku tvári ako niečo viac a hlbšia myšlienka absentuje. Alebo slabším tempom, či béčkovým vyústením s chaoticky nasnímanou akciou. Ústredný hudobný motív je však samozrejme skvelý. (11.06.2007)