Příběhy ze Zeměmoří

Synekdocha, v ktorej malé časti zastupujú celok, drobné konflikty a udalosti globálne dianie, lyrika epiku. To sa týka najmä prvej polovice, ale zreteľný žltozelený nádych a hra jemných odtieňov, detailov a javov prestupuje celým príbehom. Gedo senki nie je filmom prostým vád - práve rozpoltené tempo, ktoré strieda nádherné pomalé scény, panorámy prírody, vidieku, polorozpadnutých miest i pýchy kráľovstva s rýchlym sledom udalostí a dlhým stupňujúcim dramatickým vyvrcholením v závere môže privodiť zmiešané pocity. Goró však má v rukáve jedno veľké eso, ktorým je nečakane realistické vykreslenie sveta, ktorý je spolu s postavami nesmierne živý a každý detail v ňom má svoje miesto. V tomto duchu oplýva špičkovou animáciou a hudobnou kulisou, ktorá podporuje pomalé plynutie a prechádzanie medzi jednotlivými dejovými vrstvami. Dychberúca osudovosť je niečo, čo by ste tu hľadali márne - prebieha len v náznakoch. Temnota, ktorá obchádza hrdinov kníh Le Guinovej tu však je prítomná a film samotný akoby nás nabádal prečítať si ich. Sám sa priznám, že som tento konkrétny diel nečítal; so Zememorím však už skúsenosti z iných jej kníh a rovnomennej televíznej adaptácie mám. Aj vďaka tomu je mi jasné, nakoľko sa Goró Mijazaki od jej štýlu odchýlil, keď stvoril v podstate úplne nový, vlastný príbeh. A preto tvrdím, že je Gedo senki veľmi dobrým, i keď nie dokonalým, ale neklasickým a pozoruhodným dielkom z dielní japonských animačných štúdií. Možno niekto od Ghibli alebo mena režiséra očakával viac; to však nie je vinou filmu, ktorý je jednoducho sám sebou. A robí tak najlepšie, ako dokáže. 80% (06.11.2014)

Syn pokračuje v šlapajách svojho otca? V prípade Gedo senki to tak celkom neplatí. Videl som oba (4.6.2015) Gorove filmy a musím povedať, že má do istej miery vlastný štýl. Tento počin, o ktorom tu píšem je vynikajúco animovaný a hlavne krajina je krásna. Takto výborne graficky, vizuálne zvládnuť film v roku 2006 (áno u Ghibli je toto povinnosťou aj u starších počinov) tak to si myslím, že sa podarilo. Príbeh nie je vôbec nejaký extra zamotaný či prepracovaný. Jednoduchá príbehová linka je prepletená rôznymi poetickými odkazmi. Ako keby nám príbeh hovoril, že každý má svoje vnútorné "Ja", ktoré vypustí len niekedy a len niekedy ho môžu ostatní vidieť. Pri tomto filme sa treba jednoznačne sústrediť na neho a nie na ostatné, ktoré ste videli. Tento film by vtedy neobstál a nenašli by ste jeho krásu. Príbeh odsýpa pomaly a všetko čo sa v ňom deje má svoje vlastné miesto. Každá scéna navodzuje tú istú atmosféru a ponára diváka hlbšie do deja tohto filmu. Žiadna scéna diváka neruší a ten sa potom môže nechať unášať týmto príbehom. Ako som spomínal príbeh nie je zložitý je skôr s tých jednoduchších, ale také používal niekedy aj jeho otec. Film hovorí dosť o tom, že všetko má svoje miesto a iba tak môže byť rovnováha vo svete. Film hovorí, že smrť je súčasťou života. Nie sú to žiadne veci, ktoré bežný smrteľník nevie, ale sú dôležitou súčasťou našich životov. Zakončenie je veľmi schopné a podarené. Vlastne pre koniec tohto filmu sa oplatí ho celý pozerať, lebo všetko je na konci vysvetlené a divák pochopí, že nešlo o obyčajný film bez ducha, ale divák pochopí, že tento film má dušu. (04.06.2015)

Štúdio Gibli znova prekvapuje. Najväčším zadosťučinením považujem fakt, že knihy Ursuly K. La Guinovej o Zememorí moc nemusím. Čítal som prvú trilógiu a že by som bol s toho nadšený sa nedalo povedať. Pričom sa mi ten nápad celkom pozdával. Ale nikdy som si k tomu nenašiel cestu ako mnohý iný fanúšikovia. Mijazakiho syn, ale vytvoril veľmi pekné dielko odrážajúce tú najlepšiu možnú animátorskú techniku, ktorou je toto štúdio preslávené. Pekne vykreslené charaktery, atraktívne prostredie a výborná hudba. To všetko spôsobuje, že film má pekné tempo, a presne ten správny nádych dobrodružstva, ktorý mi u knihách chýbal. Ak dakedy Otec Mijazaki skončí s filmovaním, tak jeho syn ho náležite zastúpi. Možno nie úplne dokonalé, ale to mi je jedno. Tales from Earthsea sú peknou poctou vážnejším druhom fantasy, v ktorom je odrazený skutočný ľudský boj. Posledná polhodina, kedy sa hlavný hrdina Arren snaží poraziť svoj strach zo smrti je krásne vygradovaný a spôsobujúci potrebnú katarziu. Bravo. (29.09.2013)

Myslím si, že po dopozeraní ostane niekoľko otázok, ktoré by sme chceli mať zodpovedané, ale aj tak musím povedať, že ide o vizuálne, hudobne aj príbehovo veľmi pekne urobené fantasy. A dokonca tu máme aj nejaké skutočne poriadne tvrdé a násilné vizuály, čo je vždy veľmi zaujímavé. Ale celkovo mám pocit, že buď sme z toho mali mať urobený seriál, aby sme mohli tento svet viac spoznať, alebo niekedy k tomu urobiť pokračovanie, lebo si myslím, že je tu viac príbehov a dejových línií, ktoré by sme ešte mohli sledovať. Podľa mňa je to pekný film. Nenudilo ma to, celý čas som čakal, kam to bude smerovať a musím povedať, že prvá polka je možno trošku pomalá, ale na druhú stranu mám pocit, že to funguje. Celkovo by som to doporúčil fanúšikom štúdia Ghibli filmov a aj ľuďom, ktorí majú radi animované filmy. Deťom asi nie. Skôr keď budú mať tak 13 rokov. Uvidíme, či ešte Goró Mijazaki pride s niečim novým. Som zvedavý. Hodnotenie: B+ (28.01.2017)

Příběhy ze zámoří.... čekal jsem od toho fantasy, ale první hodinu jsem dostal jen příliš velkou dávku farmaření, trochu cestování, problémy s otrokáři a malý náznak magie. Není divu, že jsem celou tu dobu znuděně otáčel hlavou, chvílemi jsem dokonce jen poslouchal a přitom dělal jinou činnost. Nesnáším, když se sledování filmu táhne jako nudle. Dál už jsem to nevydržel a jen jsem se postupně proklikal na konec. Tenhle animák mě pravdu nebavil. (12.08.2014)