Mauzoleum

Stredoškoláčka Meg sa chce stať členkou krúžku The Sisters,ale podmienka je že musí stráviť jednú noc v zamknutom mauzoleu.Zo začiatku nuda,potom skôr to ide do čiernej komédie,ale približne posledných 30 minút už je to naozaj horror.Je tam pochovaný aj divný muž menom Karl Rhamarevich,ktorý učil aj iných záujemcov ako žiť ďalej po smrti formou telekinézy.Tiež je tam pochovaných viac jeho žiakov.Film sa točil na Hollywood Memorial Cemetery,o ktorom sa už dávno klebetilo že tam strašia zosnulý herci a herečky.Asi z toho dôvodu sa rozhodlo točiť tam.Na záver filmu vyjde z truhiel celá kopa mŕtvol v rôznych štadiách rozkladu,niektoré už len skoro kostry,fakt odporné.Ale je to teenagerský horror.A určite nie je na zahodenie,aj keď to nie je nič svetoborné. (13.01.2010)

Meg Tilly byla pro svou roli vybrána naprosto skvěle, v té době ještě taková mladá, nevinná. Ano, mám jí rád ve všech možný polohách, tak mi sedla i v téhle, i když nakonec se pozornost zaměřila na jiné postavy. Ani to ale nezabránilo snímku „Mauzoleum“, aby měl správně hororovou atmosféru, aby dokázal gradovat až k překvapivě trikovému závěru, který se mi líbil. (13.09.2018)

One dark night nie je žiadny meisterstuck, ale predsa dokáže skvele zabaviť aj nahnať strach. Ide o žánrovu zmes, obsahujúcu prvky tínedžerského, zombi hororu a slasheru, typickú pre osemdesiate roky. Film tvorí pôsobivý príbeh, ktorý si získa diváka aj napriek počiatočnému pomalému tempu zlovestným očakávaním a prísľubom akcie, ktorá sa v závere rozpúta tak, že tromfne všetky očakávania. Pozitívnu úlohu zohráva aj klaustofobická a represívna atmosféra, ktorá vrcholí v poslednej polhodinke útokmi hnijúcich mŕtvol v rôznom štádiu rozkladu na bezradné obete. Čo je síce odporné, ale aj pútavé zadosťučinenie. (07.05.2011)

Sú noci na ktoré sa nezabúda. Aj tvrdohlavá Julie (Meg Tilly) to pochopila. Ono povedzme si na rovinu, chcieť sa silou mocou stáť členkou sesterstva, ktoré funguje v počte 3 kusy, bez fantázie (volajú sa Sestry) a to aj napriek tomu, že tomu šéfuje bývalka jej bodyguarda, je minimálne na niekoľko sedení u psychiatra. Ale, kto chce kam, pomôžme mu tam. A tak sa aj Julie dostala do tichého a pokojného miestečka, kde okrem nej v pokoji odpočíva aj niekoľko tisícok ďalších stálych nocľažníkov. Problémom je fakt, že sesterstvo by si z nej rado kruto vystrelilo a že jeden z najnovších nocľažníkov sa nudí a rád by si zašpásoval. A ako člen starej gardy, jeho hrátky majú štýl. Bohužiaľ sa k tomu treba prehrýzť cez hodinku čakania. Mauzóleum je horor ktorý sa dá ťažko zaškatuľkovať. V čase, keď väčšina tvorcov fičala na slasheroch poprípade zombíkoch, dvojica scenáristov Tom McLoughlin a Michael Hawes vytvorila vlastnú víziu, kde prvé husle hrá strach zo smrti, záhrobia a nebožtíkov. K tomu pripočítať telekinézu a na svete je veľmi svojrázny výtvor, ktorý určite stojí za pozretie, pretože, aj keď je spomínaná úvodná časť príliš dlhá, je to jeden z mála hororov, ktorý sa snaží o vývoj postáv a neberie ich len ako materiál do mlynčeka na mäso. Mimochodom, film išiel do kín ako Mládeží prístupný (PG), hoci v ňom niet krvi, sexu či škaredých slov, posledná dvadsaťminútovka musela zanechať na psychike mladších návštevníkov kina isté stopy... (02.01.2018)

Pro milovníky osmdesátkových horrorů povinnost, pro ostatní doufám alespoň průměrné strašení. Jakmile se objeví mauzoleum, pak se zákonitě vybaví vydařenější Phantasm. Sám příběh není příliš komplikovaný. Základní dějovou linii tvoří zkouška odvahy, kterou se rozhodne podstoupit studentka Julie, aby byla přijata do sesterstva vedeného namyšlenou blondýnou. Ta rovněž vymyslí pro Julii jako poslední test přespání na hřbitově, přesněji v mauzoleu. Nu, a pak již nezbývá než se vydat milou Julinku pěkně vystrašit. Vedlejší linie pak tvoří podivný případ vědce, který se zabýval možností získávat z lidí psychoenergii, a příběh Juliina přítele, co dal kopačky slizké blonďaté Carol a svoji novou lásku bude muset zachraňovat... Slušná kamera, zdařilá hudba, vybuchující rakve, červi, sliz a armáda mrtvol v různých stádiích rozkladu, která sice vzbuzuje více úsměv, než děs, ale nad tím lze přimhouřit oko. (13.04.2014)