Noc oživlých mrtvol

Skrz naskrz výborný remake ! To je tak, když se předělávky nedělají jenom pro prachy, ale jako převyprávění kultu, vzdání pocty, navíc ve spolupráci s duchovním otcem Romerem. Tony Todd byla dobrá volba, stejně jako obsazení i změna charakteru Barbary. Savinimu se povedlo dost přesně navodit stejně ponurou a děsivou atmosféru jako o dvacet let dřív jeho mentorovi. (02.07.2013)

Nemůžu posuzovat jedničku z roku 1968,protože jsem ji neviděl.Tento remake byl docela dobrý,masky ušly,někdy byly na svou dobu(90.léta) i hodně reálné,ale co pokulhávalo,byl samozřejmě příběh,který byl celkem taková rutina.Moc mě nenadchnul,triky taky nic moc.Stačilo mi to asi jednou vidět a už se k tomu asi nebudu vracet.Hodnocení:65%. (10.11.2013)

„Počujte, Cooper, poznám vás len pár minút, ale už viem, že vás nemám rád. A myslím, že ani vy mňa. Tak si aspoň navzájom neprekážajme, áno?“ Je to zrežírované tak dobre, že som ochotne prehliadol i tých pár logických nedostatkov, ktoré to malo (prečo sa nikto v zombíčinách nešplhá na strechu?). Ako hovorí stará legenda, kultový maskér Tom Savini, dobrý kamarát Georgea A. Romera, mal pôvodne v jeho NOCI ŽIVÝCH MŔTVYCH robiť masky. Ale povolali ho do „vietnamskej vojny“. Keď sa vrátil, robil Romerovi masky aspoň pre voľné pokračovanie (ÚSVIT MŔTVYCH)... a v roku 1990 si parádne zrežíroval remake samotnej čierno-bielej NOCI ŽIVÝCH MŔTVYCH, jedného z najlepších hororov vôbec. Urobil to bohovsky, je to krásne farebné, no nie je to „otrocký scéna po scéne prepis“ (ako sú dnes PSYCHO alebo KARANTÉNA). Naopak, ide si to (v rámci možností) vlastnou cestou a je to predsa len troška o niečom inom, ako Romero. Ďalším výrazným plusom je geniálny Tony Todd; vždy je super, ak sú strany vyrovnané a hoci sú zombíkov desiatky, jeden dvojmetrový chladnokrvný Todd s brokovnicou vyrovnáva skóre, tak dobre, až by jeden povedal, že to skončí dobre. (11.01.2011)

Mě to přišlo lepší než původní Romerův film, velkej podíl na tom samozřejmě maj masky a triky, který se za těch 22 let rapidně vylepšily a tak se vylepšil i dojem z filmu, ale i co se týká hudby, tak mi to, i přesto, že děj znám, přišlo napínavější a hororovější. Krom toho když Tony Todd vystoupí z auta s tim páčidlem co vypadá jako hák, tak mi to navodilo takový milý hororový vzpomínky (14.10.2008)

Romerov originál je veľmi strašidelný a veľmi depresívny. Pohrebná hudba, čiernobiely obraz, hromady minút bez jediného slovíčka, žiadny humor (ani čierny, ani biely), až divadelne perfektné herectvo hlavných postáv, úplne uveriteľní nemŕtvi (Romero uvážlivo používa tak tri dni "odležané" mŕtvoly). Saviniho remake takú jedinečnú atmosféru nedosahuje a tí, ktorí si originál pozrú neskôr mi dozaista dajú za pravdu. Savini je menej filmový a viac konzumný. Romero je viac kultivovaný a menej zábavný. Vyberte si. Napriek tomu, že k remakom mám obrovskú averziu, zvlášť ak scenáre sú takmer totožné (a Saviniho film je práve ten príklad), tento je naozaj báječný. Je tu síce dosť vecí, ktoré vadia (mŕtvoly vyzerajú skôr ako po exhumácii, farba paradoxne znižuje dojem autenticity, hudba vyšumí z hlavy do 24 hodín, veľa rečí, priveľa čierneho humoru, skutočne dobre hrá iba Tony Todd (Patricia Tallman bola neporovnateľne lepšia v párminútovom šteku ako "possessed witch" v Evil Dead 3), na druhej strane oceňujem úctu, s akou sa pristupovalo k divákom originálu, stratégiu prekvapiť a šokovať tam, kde to najmenej čaká (chovanie úplne prvej nemŕtvoly, identita úplne poslednej obete atď.). S potešením ďalej konštatujem, že nemŕtvoly sú pomerne pasívne a niekedy priam apatické ("matka"), čo len zodpovedá ich skutočnému fyzickému stavu (dekompozícia). Klasik povedal, že "mŕtvi cválajú rýchlo", nie "mŕtvi kráčajú rýchlo" (však, pán Snyder :-) Ak Romerov film bol "správou" o Vietname, Saviniho (kto by to čakal :-) znepokojuje stav ľudskej civilizácie a charakter ľudskej povahy (scéna s obesenými-neobesenými). A že vraj horory nezdeľujú nič relevantné! (19.05.2007)