Čachtická paní

Juraj, ty kokot, čo si to spravil?! Akási francúzská flundra nakrútila takú istú kokotinu za polovicu. A ja krava dva roky fajčím sponzorov, aby som ti zaplatila vraj že film tvojho života. Pche! A to si vravel, že keď tam dostanem Franka Nera, všeci padnů na riť. Vieš si vobec predstaviť, čo ten pervezný starec chcel? No a to som počula, že ta Delphyová si tam vopchala Wiliama Hurta a to vraj ani nemusela otvorit papulu! Keby si nebol megalomanský kokot, som v hlavnej úlohe, nakrútiš to tiež za polovicu a teraz by zme mali 150 mega na dochodok!! Takto máme akorát holú riť a viěš čo?? Už ti v živote nebudem produkovať ani hovno, aj keby si na kolenách škemral. A vobec, zajtra odchádzam do Talianska za Frankom. Tento je aspoň vo vate a slúbil mi nakrútiť Borghiu - True Story! (02.04.2010)

A vraj Jakubiskova verzia je zlá ............. Úvod, Erzebetine detstvo a manželstvo nepochopiteľne narýchlo odbité, zato nudnému vzťahu (vačšinou na diaľku) s Turzom je venovaná celá polovica filmu. No a tá druhá je pre zmenu venovaná vraždám, ale že by to bolo zábavnejšie sa nedá povedať.............. (18.02.2010)

„Prečo keď zasadím do zeme semeno, vyrastie strom a keď tam dám človeka, nič sa nestane?“ – „Lebo semeno je živé, kým človek ide do zeme mŕtvy.“ – „A keď ho tam dám živého?“ He-he-he. No. Takto. Učili ma, že správne použitý vulgarizmus niekedy povie viac, ako sto básní. Takže. BATHORY (2008) Juraja Jakubiska bol kurva film. Kontroverzný, rozporuplný, škandalózny. Ťažko nechal niekoho ľahostajným. V ére všedných politikov, všedných televíznych staníc a všedných moderátorov, to bolo v slovenských vodách nevídané. O rok neskôr prišla so svojou verziou o Čachtickej pani sympatická Francúzka Julie Delpyová (PRED ÚSVITOM, PRED SÚMRAKOM): režírovala, napísala si scenár, produkovala, verte neverte zložila hudbu a zahrala si hlavnú rolu. Pribrala do medzinárodnej koprodukčnej bandy Williama Hurta ako Turza (Oscar za BOZK PAVÚČEJ ŽENY) a mladého Daniela Brühla (GOOD BYE, LENIN!, DÁMY V ROKOCH) ako jeho ušľachtilého syna a výsledkom je... štandard. Tam, kde opulentná BATHORY dýchala atmosférou, sa teraz do pekných historických kostýmov oblečení pekní herci prechádzajú v pekných interiéroch a občas povedia niečo zaujímavé („Čo je väčší hriech? Vražda alebo chamtivosť?“ – „To sa čoskoro dozvieme. V pekle.“). Delpyová vlastne robila, čo mohla: dobrí herci podávajú dobré výkony (Hurt ale dostal skôr cameo, v ktorom nemá šancu vyrovnať sa monštruóznemu Rodenovi, dokonca i skúsená nahá Delpyová ma bavila menej, ako neskúsená oblečená Anna Frielová), niektoré zábery na lesy/hrady pekné (dva tri možno dokonca veľmi pekné) a príbeh už z princípu silný a nesmrteľný. (29.03.2010)

Celkově je to nějaké nemastné neslané, idiotsky se tu vražedné běsnění lokalizuje pouze do Čachtic a okolí (přičemž ve skutečnosti právě zde Báthoryová až tak často nepobývala, když jen na Slovensku vlastnila další čtyři výstavnější hrady a valná většina jejích obětí byla zabita na jejích maďarských a rakouských sídlech Sárvár, Keresztúr - dnes Deutsch Kreutz a Léka, nynější Lockenhaus) ale na druhou stranu se Julie Delpy docela podobá hraběnčiným dobovým portrétům a Nádasdy požírající jabko při rozhovoru s panovníkem je celkem zábavný. Vzato kolem a kolem, žádná velká sláva, ale pořád je to lepší než Jakubiskova srdceryvná pohádka o zrazené dobrodějce a jejích bylinkových koupelích. (31.10.2013)

Jakubiskova Bathory bola oveľa monumentálnejšia, no s jeho subjektívnym spracovaním som sa nedokázal stotožniť. Táto (takmer televízna) verzia mi sadla lepšie, aj keď má minimálne rovnako nedostatkov. Legendy majú svoje kúzlo a nemali by sa dezinterpretovať ako sa komu zapáči. Pre to má u mňa Julie bod k dobru. (03.04.2012)