Medená veža

Tak tohle se u mě nesetkalo s žádným účinkem. A to je velká škoda, protože snímek je natočen na barevný širokoúhlý filmový formát značky Kodak, na který se v těchto létech moc netočilo. I krásné prostředí hor má svoje kouzlo, ale to je asi tak všechno. Příběh je hrozně naivní a působí jaksi rozpačitě. Vyprávění o třech kamarádech, do jejichž života vejde žena postrádá logiku a emoce nefungují. Film nefunguje ani jako balada, ani jako drama. Dokonce mě i rozčilovala stále do kola se opakující hudební smyčka mistra Lišky (tohle jsem ještě nikdy nenapsal, protože pan Liška je můj kultař největší). Prostě se omlouvám, možná mě snímek úplně nesedl, tak jak by měl, ale i přesto víc než za dva dát nemůžu. (30.05.2017)

Ojedinelá kvalita tohto snímku sa začína nenormálne dobrým scenárom, pokračuje vkusnou réžiou Martina Hollého a vrcholí trojicou hereckých predstaviteľov. Balada! Na absolútnom vrcholčeku je potom obdivuhodný výkon sympatickej Milky Vašáryovej, ktorá mala zo všetkých asi najťažšiu úlohu. Keďže nedostala veľa priestoru, musela využiť každučký moment na to, aby do svojej nevďačnej role vliala život a vytvorila skutočný, silný charakter, nie len pobehujúcu figúrku. Dokázala to, funkčne zapadla do celku, vzápätí ho výrazne obohatila a vytvorila jednu z najvýraznejších ženských postáv, aké kedy film zažil. Štyridsať Oscarov! (13.07.2005)

„Teraz už vieme, čo sme vtedy nevedeli: že človek môže do hôr zutekať pred ľuďmi, ale neutečie pred sebou.“ Fascinujúce, úžasné, strhujúce, veľkolepé, uhrančivé, kruté, smutné, príbeh mužov, ktorých zničila žena, ich priateľstva i smrti, kruté slovenské hory, podmaľované úchvatnou hudbou a skvelými hereckými výkonmi. Podľa mňa nestarnúci film a jeden z najlepších, aké Slováci kedy nakrútili. (21.12.2004)

Hlavní roli dostaly po zásluze Tatry. Medená veža má velmi jednoduchý příběh o lidské hlouposti a žárlivosti, který je v pravidelných intervalech prokládaný záběry na horské hřebeny. Kruté finále je možná trošku na sílu, ale Vášáryová byla raketa a rozumná stopáž je zase zárukou, že ve filmu není jediné hluché místo. (19.05.2023)

´Medená veža´ je prvým filmom z tzv. horskej trilógie. Po ňom prišli ešte ´Orlie pierko´(1971) a ´Stratená dolina´ (1976). ´R´ (Ivan Mistrík) rozpráva príbeh svoj a svojich dvoch kamarátov Pirina (Štefan Kvietik) a Valéra (Ivan Rajniak). Sú chatármi v Stratenej doline. Táto sezónna práca im vyhovuje. Sú ďaleko od ľudí, majú čas na lezenie po skalách, len občas prídu turisti. Ivan Bukovčan vo svojej neskoršej tvorbe vytváral postavy, ktoré boli uzavreté, mali svoj okruh ľudí, neprispôsobili sa priemeru, mali vyhranené vlastnosti, ktoré im spôsobovali problémy. A takíto sú aj traja kamaráti. Úplne si vyhovujú, ich život je jednoduchý. Ale iba kým sa Pirin neožení so Saškou (Emília Vášáryová). Tá s nimi síce zostane a prispôsobuje sa, ale pomery v chate sa pomaly menia. Pirin je stále so Saškou a ´R´ si zostal s Valérom. Valér má svoje pašovanie z Poľska, ´R´ zase pozoruje, ako sa Pirin mení. Saška je ako motýľ, je priateľská, ale potrebuje slobodu a dôveru. Tie jej však Pirin kvôli svojej žiarlivosti nemôže dať. Situácia sa vyhrotí, keď zistí, že Saška má tajomstvo. Každá postava a jej myšlienky vynikajú v ľudoprázdnom prostredí na pozadí skál. Ich mohutnosť akoby koncentrovala charakter človeka. Herci v hlavných aj vedľajších postavách sú výborní a režisérovi Hollému sa podarilo zachytiť číre kamarátstvo. (24.03.2015)