Skrytý prameň

Skrytý prameň je po Poslednej bosorke druhým historickým filmom Vladimíra Bahnu. Oba okrem iného spája motív umeleckej tvorby (V Poslednej bosorke sa rieši obraz Umučenia sv. Júlie namaľovaný podľa mladého chudobného dievčaťa, ktoré je následne obvinené z bosoráctva). Hlavnou postavou filmu je sveta skúsený rezbársky tovariš Krištof (Štefan Kvietik), ktorý je majstrom Pavlom (Ctibor Filčík) prijatý do služby, keďže vrcholia práce na kostolnom oltári. Svetobežník sa pozvoľna zapletie do miestnych udalostí, napríklad aj okolo alchymistu Aquavivu, kde na seba paradoxne spustí vlnu nevôle za to, že odhalí jeho podvody (Tento moment je z hľadiska logiky absolútne nefunkčný!). Ďalšia chyba, ktorú spraví mu bude osudná... Bahnova snímka je síce plná kvalitných hercov a má (na svoju dobu a slovenský kontext) aj relatívne dobrú výpravu, no prílišná dejová strohosť a absencia napínavejších scén, z nej robia nezaujímavú záležitosť. (06.01.2012)

Páči sa mi, že tvorba oltára majstra Pavla je iba pozadím príbehu a hlavná postava je tovariš Krištof, a nie samotný majster. Páči sa mi rozprávková atmosféra filmu, jeho kulisy, krčma u Kalicha a herci. Lenže skutočne sa film rozbehne iba v záverečnej tretine, dovtedy sme svedkami hovoriacich hláv, riešiacich dobové záležitosti, v ktorých sa zdá byť scenár celkom istý. Dočolomanský klasicky obchytáva kozy, v krčme to každý večer poriadne žije a nebyť vrchnosti, všetci by žili v harmónii, ktorá ak sa občas naruší, tak ju alkohol spoľahlivo utrasie. Aj tie karty by sa časom vstrebali, ale to by sme potom nemali dramatický konflikt. Poteší maľované pozadie Levoče, len škoda, že to nebol umelecký zámer, ale nutnosť. Záverečný konflikt je divácky atraktívny, ale z témy sa predsa len dalo vyťažiť o niečo viac. Zatiaľ najlepší film z toho mála, ktoré som od Bahnu videl. 70%. (05.01.2014)

Plejáda nádherných hercov, u mužov teda umením a u žien aj umením. Ešte aj na vypuklo-opuchnuté oči Vášáryovej sa dalo pozerať, dnes sa nedá na ňu ani pozerať, ani počúvať. Ale čo treba podotknúť - existovali aj také pokrokové doby, že mohol si byť majster nemajster, ale za krádež dávali ruky odťať jedna radosť. Ešteže sme dnes už takí humánni. Za starých pravidiel by sme mali parlament bezrukých. (14.05.2024)

Příběh o nešťastném tovaryšovi Kryštofovi, kterého vzal do služby věhlasný Mistr Pavel z Levoče, má výborný scénář, děj, který nenudí a je zajímavý, přístupný pro všechny věkové kategorie a hlavně s plejádou vynikající h hereckých osobnosti Slovenska té doby. Michal Dočolomanský tentokrát v roli vykutáleného lumpa, který šidil každého jak mohl a z toho byl živ, když prodával podvodnému alchymistovi šizené zlato a společně tahali dukáty z kapes hloupých měšťáků, jenže na špek mu skočil i náš Kryštof, který se nechal v kartách obehraje i o peníze svěřené mu Mistrem Pavlem... A všechno nakonec skončí nikoliv úplně šťastně, o jednu ruku Kryštof svou lehkomyslností přijde, ale levačka mu je ponechána, a tak má čím obejmout mladou sirotu Magdu Vašáryovou. Skutečně dobře napsáno, pět hvězdiček. (05.07.2016)

Slovenský film s tak dobrým obsadením som si nenechal ujsť. Doteraz som o ňom nepočul, no príbeh ma zaujal. Ten sa nezameral na Majstra Pavla z Levoče, ako som si pôvodne myslel, ale na jedného z jeho tovarišov, ktorého stvárnil Š. Kvietik. Za pochvalu stojí jednoznačne skvelá hudba, ktorá tento historický príbeh skvelo dopĺňa, no a bez debaty herci. Úvod i záver sú výborné, horšie na tom je prostredná časť filmu, kde príbeh trochu stagnuje, akoby nevedel o čom rozprávať. Odsúdenie za krádež peňazí Majstra Pavla, ktoré postihne Kvietika, záver poriadne oživil, hlavne scéna "popravy" a na poslednú chvíľu som preto dvihol hodnotenie k slabším štyrom hviezdam. Chápem i 3 hviezdičkové hodnotenia, pretože ten príbeh mal na viac. 70%. (07.01.2014)