Nahá pravda

Geniálna komédia, odborníka na tento skvostný žáner ( myslím v tých, brilantných rokoch, za čias - classic hollywood ), Lea McCareyho, ktorý sa vycvičil u bratov Marxovcov, či dal dokopy - slávnu dvojicu Oliver a Hardy, tu nie je, ani jeden z týchto výnimočných UMELCOV, ale je tu CARY GRANT, ktorý stačí, že JE, že sa vie perfektne ksichtiť, robiť grimasy, to isté platí aj o nádhernej IRENE DUNNE. Obidvaja si zahrali manželský pár, ktorým sa rúca - manželstvo, Lucy požiada o rozvod, tento prejde, teraz ešte ostáva, komu zostáva verný psík, p. Smith, či právoplatnosť rozhodnutia o rozvode, nadobudne po 60. dňoch, dovtedy si obaja, zatiaľ hľadajú partnerov, zisťujú, že nemá význam, sa medzi sebou handrkovať, ale robia si poriadne naschváľ, akoto tak býva, nájdu si k sebe opäť spoločnú cestu, ale pokiaľ sa tak stane, je to fascinujúce sledovať, najmä pre dokonalú, mimoriadnu, energickú, dynamickú, nadčasovú réžiu, Lea McCareyho s mnohočetnými úsmevmi na tvári i z čísiel, ktoré vyvádza ich pes, či aj mačka, ktorá zasiahne na pár okamihov do deja, až ku konci. Samozrejme, nie je to len o týchto domácich maznáčikoch, ale najmä o dvoch ľuďoch, ktorí predvádzajú - úžasný herecký koncert so vstupom zaujímavých postáv, ktoré zamiešajú kartami. Jednoducho, krása ! (08.05.2016)

Tie najlepšie (romantické) komédie by mali podla mňa pôsobiť dojmom, že dialógy v nich sú spontánnym výsledkom situácie, v ktorej sa postavy neočakávane ocitli. Že reakcia na akciu napadla jeho/ju práve v ten moment, keď on/ona vyslovil/a uštipačnú poznámku. Lenže za tým je kvantum práce scenáristu, aby tento dojem vyvolal. A možno aj trochu tej improvizácie, ako hovoria legendy o The awful truth. Táto komédia totiž takto pôsobí, ako prirodzená roztržka dvoch reálnych manželov, prinajmenšom aspoň ako stand up comedy dvoch zohratých komikov. Druhým, rovnako dôležitým faktorom funkčnosti tohoto filmu je dokonalá chémia medzi Grantom a Dunneovou. (04.09.2014)

Tak u tohohle kousku se krasna Irene Dunne (majitelka nejhezciho smichu - dle meho nazoru) paradne vyradila! Takze jí predevsim patri muj dik za mily a vesely vecer u tv... Zdatne sekundovali predevsim: Cary Grant, Alexander D'Arcy, Cecil Cunningham, Ralph Bellamy a samozrejme Asta, jako Mr. Smith... :-))) (23.09.2009)

Některé screwballky do toho pálí naplno od prvních vteřin, jiné s postupem času gradují a divácký prožitek tak šroubují postupně. To je případ The Awful Truth. První desítky minut se tváří jako taková běžná romantická vztahovka s občasnými vypointovanými vtipnými dialogy. Když se ale u soudního přelíčení začne rozhodovat o tom, u koho zůstane ten rozkošný malý nezbeda bydlet , je načase zpozornět. The Awful Truth totiž začně s postupujícím časem vytahovat tak zábavné a šílené karty, že až se vzpamatujete, uvědomíte si, že sledujete dokonale ujetou podívanou na úrovni Bringing Up Baby. Je zajímavé, jak dokázal být tehdejší hollywoodský mainstream syrově nekompromisní, dynamicky ujetý a i sexuálně explicitní. Navíc schopnost, jakým to vše dokázal zakomponovat do jednoho funkčního celku, je při pohledu na dnešní produkci o to víc obdivuhodná. 9/10 (27.08.2018)

Nejvíc se mi líbil Mr. Smith (čili pes). Zatím nejhorší film s Carym Grantem z 11, které jsem doposud viděl. Až na pár ojedinělých a roztroušených výjimek vůbec ne vtipné, spíše takové divné, nekonzistentní a přešlapující na místě. Nedivím se C. Grantovi, že se mu scénář nelíbil a snažil se z role vyvázat. Tahle "komedie", kde je od začátku patrné, jak skončí, mě nebavila. (05.11.2013)