Manželské etudy

I. Mirka a Antonín. Vzali sa dve deti. Onedlho čakali svoje vlastné dieťa. On večne zavŕtaný v zaolejovanom motore auta, relaxuje pri kŕmení zvierat a záhradníčení, ona je dojčiaca teenagerka, nespokojná, že sa po víkendoch nemôže pofľakovať s kamarátkami po diskotékach. V ich výpovediach sa javí ako manželská túžba číslo 1: PENIAZE a manželský problém č. 1: NEDOSTATOK PEŇAZÍ. Občas sa tam (dva- tri roky po svadbe) objavuje aj slovo "rozvod". Neskutočná je celostenová tapeta s jesenným motívom v obývačke. Keď pri nej Antonín stojí a čosi vraví, vyzerá ako by bol v parku. 80% II. Zuzana a Stanislav. Teenageri. Zuzana bola v tom ešte pred maturitou a tak si zobrala otca, s ktorým nechodila, len spávala. Elektrotechnika, ktorému bolo hranie sa s drôtami nadovšetko. Dokonca až tak, že tri roky po svadbe si kutil zosilňovače a hry na počítač, len aby nemusel zdieľať strasti rodiča. Vojnu si vybavil na 5 mesiacov, privyrobil ďalšie dieťa a stále sa hral s diódami. Manželka nesmelo poznamenáva, že aj ona mala nejaké koníčky, no jej manžel, v realizácii svojho koníčka oveľa dôslednejší, ju svojim postojom donútil stať sa slúžkou ich spoločným potomkom. 80%. III. Ivana a Václav. Vysokoškoláci - architekti. Bujarý život, veselá láska. A hneď deti, byt, prerábky, skúšky. Ďalšie deti. Stredostavovaská klasika vš študentov - a neskôr vzorných rodinných občanov - za socializmu. S mladomanželskou podporou a perspektívou pomerne rýchleho získania bytu za Husáka sa mladým rodinám a plodeniu detí darilo. (01.10.2014)

Velmi silný zážitek s maximální autenticitou. Právě pro ni mám rád filmy vycházející ze skutečných událostí. Série etud ale nevychází ze skutečnosti, to JE skutečnost. Naprosto mě to dostalo a skládám velkou poklonu Heleně Třeštíkové, protože zpracovávat 20 let jednu látku časosběrným způsobem, to vyžaduje neuvěřitelnou míru odhodlání a trpělivosti. (19.08.2010)

Zachytenie manželských párov žijúcich v "krásnej" dobe. Na všetko fronty, hnusná móda, mastné vlasy, trvalá, obmedzený výber na všetko. Z nudy sa väčšina ľudí hneď po 18 roku života hnala do manželstva a mať deti. Boli úplne nadržaní bývať na hromádke s rodičmi a užívať si domáce dusno. Potom zaznievali vety typu:"Čo máme spoločné? Svadobné dary, decko a inak nič." Zaujímavé šmírovanie komunistických domácností. (08.09.2013)

Tak takto sa začal unikátny časozberný projekt, trvajúci DESAŤROČIA (!). V 80. rokoch si Helena Třeštíková vybrala šesť čerstvých manželských mladých párikov, ku ktorým sa v nasledujúcich desaťročiach vracala. Najskôr z toho bol návrat po 20. rokoch a nakoniec po šialených 35. rokoch. Najvyššie hodnotím prostredný cyklus po 20. rokoch, pretože bol najhutnejší, najsilnejší a vôbec. Prvý cyklus tohto fenomenálneho projektu je taký... nuž, štartovací. Všetko je tiché, nenápadné, všetci (až na Marcelu) sú plus mínus z manželstva nadšení. Budujú si byty a domy, prípadne ešte bývajú u svokrovcov, no chceli by sa postaviť na vlastné. V tom im pomáha i komunistická doba s jej pre mladých ľudí vcelku štedrými pôžičkami a inými spôsobmi, ako sa ľahšie, rýchlejšie a čo najlacnejšie postaviť na vlastné nohy. (06.02.2018)

Helena Třeštíková je asi nejlepší dokumentaristka u nás a její časosběrné dokumenty často svou hodnotu mají. V tomto případě jde o to, že manželé se za socialismu brali hodně mladí, často ani nedokázali říct, proč se vlastně berou a častý byl i případ těhotné osmnáctky či dvacítky, takže se prostě tzv. brát museli. Asi nejzajímavější je fakt, jaký problém bylo sehnat bydlení, což řešily prakticky všechny páry. Je to úsměvné, když vám dojde, že tohle byla jedna z kritizovaných věcí na socialismu a dneska je problém s bydlením pro mladé opět. Další je pak častá rozvodovost, která zrovna v této době vcelku narůstala, byť dříve sezdané páry, většinou naši rodičové, naopak tvrdí, že manželé se často kvůli blbostem nerozvádějí a byli spolu celý život. Přeci jen je ale škoda, že v 80. letech si H. T. nepomohla barevnou kamerou v níž by řada věcí vynikla lépe. (27.02.2023)