Matka

Další z četných pohledů na téma "matka/syn", a také zde je v presu mezi synovskou láskou a nepřejícím prostředím. A tak jako obvykle prodělává matka i zde jistý vývoj (jistým směrem - z Mrs Marplové v plastových rukavicích, aby nezanechala vlastní otisky, se mění v brutálního zabijáka s hasákem). A kdyby nebylo akupunktury, kdo ví, jak by to všechno dopadlo... A morální poučení? Retardovaný bez matky bude na tom vždycky hůř než blbeček s matkou. (03.04.2016)

„Matka“ bývá mnohdy srovnávána s Bongovým starším filmem "Vzpomínky na vraždu". V obou případech se jedná o detektivní příběh zasazený na maloměsto, kde vystupuje trojice různorodých policistů a retardovaný mladík. Bong vždy podřizuje výchozí žánr postavám, takže přenesením pozornosti z vyšetřovatelů na obyčejnou starostlivou matku, která se snaží očistit syna obviněného z vraždy, vznikl diametrálně odlišný snímek. Titulní postava do žánru vnáší intimní pohled a civilní pojetí, ale současně nezastiňuje rovinu napínavého vyšetřování. (05.07.2009)

Joon-ho Bong je pre mňa jeden z najvýraznejších režisérov súčasnosti. Či už sa jedná o výber tém, alebo o to ako ich spracúva, je v mnohom neprekonateľný. Oproti nemu je inak výrazný a žánrovo pestrejší Ji-un Kim o triedu horší. Jeho posledný réžijný počin Matka síce nedosahuje tak silnej katarzie ako sa to podarilo v jeho Spomienkach na vraha, ale spôsob ako sa hrá s divákom je jednoducho skvelý. Necháva nás v neistote - hlavný hrdinovia sú psychicky a mentálne neistý vo všetkom čo robia a pritom sa snažia dopracovať k pravde. Potom už len ten povestný dážď, ktorý vystihuje atmosféru malého a chudobného mestečka, podfarbený skvelým výkonom Hye-ja Kim, vás dostane do kolien aj v tých menej vypätých scénach. Koniec a finálne rozuzlenie potom dodáva filmu úplne iný rozmer. Rozmer, ktorý spôsobí, že o filme rozmýšľame a uvedomujeme si aký má silný emocionálny presah. Existencializmus v tej najvýraznejšej podobe. Pre mňa výborná vec, ktorej z hodnotenia ubrala čisto moja filmová deformácia, pretože som koniec čakal už od polovice filmu. Ale je výborne spracovaný a vo svojej podstate je to aj tak bezpredmetné. Je to naozaj výborná vec. (17.07.2012)

Jméno Džun-Ho-Pong v dnešním světě kinematografie znamená už fakt hodně, po úspěchu Parazita z roku 2019 by bylo ode mě hloupé se nezaměřit na jeho předcházející tvorbu. Dramata z Jižní Koreje mají většinou co nabídnout, takže jeho dílo "Matka" jsem si nemohl nechat ujít. Herecky opět neuvěřitelně zvládnutá záležitost, zejména Bin Won (známý z Muž odnikud) se popral s tou rolí mentálně zaostalého syna na jedničku. Trochu mě mrzí, že film nenabere ve druhé polovině rychlejší spád, ten náběh na poctivý thriller tam byl, ale tvůrci ho bohužel nerozvinuli. Jasně, ten konec tento slavný režisér uzavřel způsobem, že si asi nemůže žádný divák stěžovat. I tak to ale dnes na 4 hvězdičky nebude, třeba se zadaří příště (Vzpomínky na vraha čekají :D). 6,5/10 (20.09.2021)

„Matka” a materinská láska, to sa k sebe určite hodí, alebo čo je zrelá žena, venujúca sa akupunktúre s kultúrou samých ihličiek, ochotná urobiť všetko preto, aby »očistila« meno svojho dospelého syna v koži večného dieťaťa, obvineného z obzvlášť závažného trestného činu - brutálnej vraždy dievčiny Moon Ah-jung, z Dievčenskej strednej školy Seorin, to jest z druhého ročníku a štvrtej triedy, za čo by mal niesť teda zodpovednosť práve Yoon Do-joon, ktorý tesne pred spáchaním tohto ohavného skutku popíjal v bare Manhattan, kde čakal na príchod kamaráta Jin-taea, ktorý sa síce vôbec neukázal, keď ju istý čas potom ešte i sledoval, a tak nemá dostatočné alibi preukázať svoju nevinu, kvôli čomu je naň zakrátko na to vznesená obžaloba, priznanie sa a väzobné stíhanie, s ktorým sa ale absolútne nedokáže zmieriť Hye-ja, jeho mama ? Začne sama vyšetrovať na vlastnú päsť, kedy sa postupne dozvedá, že zavraždená nebola žiadne «neviniatko» , rozplieta spleť tajuplných indícií so všelijakými vodítkami, ktoré ju postavia pred najťažšie rozhodnutie svojho, doterajšieho života ! Hneď v úvodnej sekvencii totiž pozorujem protagonistku tancovať na akejsi lúke, že nasledujúce sú už iba "retrospektívne" , kde sa takmer až v samom závere dozviem, čo jej de facto predchádzalo, samozrejme, že som dychtivo nepretáčal dopredu, ale trpezlivo som si počkal, čiže medzitým som sa zoznámil so všetkými postavami a prostredím, pričom › anekdota › na golfovom ihrisku Royal Palace Country Club, sa dokonca niesla v humornom duchu, za čo mohol jednoznačne čierny Mercedes-Benz so značkou 5293, ktorý skoro usmrtil jednu z postáv, aj so psom, ba ani k tomu nezastavil a ušiel, a preto sa tiež schyľovalo i k danej pomste, ktorá na seba nenechala dlho čakať... Priam, fantastické vysporiadanie sa so situáciou. / Režisér geniálneho filmu Parazit, to jest Bong Joon-ho, je tým typom tvorcu, ktorého by mal nadšenec filmu, poriadne spoznať od základov, teda od jeho rannej tvorby. To sa teraz následne aj stalo, keď som začal s Matkou z roku 2009. Už tu dosť vidieť, ako sa rád piplá so sústredenými zábermi, ktorými nás zároveň aj povedzme, zavádza, skrátka - hrá sa s nami, ale ešte nie som pritom u zrodu tohto brilantného rukopisu, ktorý na mňa čaká až o tri kolá naspäť. V 4. oscarovom triumfe, v podstate spojil všetko dohromady, s čím má bohaté skúsenosti, ale mňa najviac zaujíma to, ako si tento štýl vlastne osvojil. Idem na to trochu netradične, a to od konca na začiatok, aby som teda systematicky, políčko za políčkom, pozorne nasával talentované vízie výnimočného filmového autora, tým pádom sa jedná o autorské filmy. (26.11.2020)