Madisonské mosty

Nestačí byť dobrým človekom, mužom a starostlivým otcom. Na to aby bola žena vo vzťahu spokojná a šťastná treba asi niečo viac ako len nechať ju stáť pri hrncoch a každodennom kolobehu pozostávajúceho z maličkostí a drobností okolo detí a rodiny. Čím viac človek starne, tým ľahšie si uvedomuje prípadnú nenaplnenosť zvojho bytia a to môže byť niekedy veľmi deprimujúce. Zároveň akákoľvek vyhliadka na zlepšenie a vytrhnutie zo stereotypu môže byť neodolateľne lákavá... Ako bolo aj vo filme vyslovené, niečo také môže prísť len raz za život. Už od prvého momentu ako vkročí C. Eastwood do kuchyne M. Streep je jasné, že práve nastal takýto moment. Od zamilovania až po postupné vytriezvenie a reálne zhodnotenie ich vzťahu tak má divák možnosť sledovať herecký koncert oboch hviezd, najmä M. Streep, ktorá si toho Oscara právom zaslúžila. Emočná stránka s ohľadom na celú situáciu tu v priebehu deja pekne pomaly stále narastá, pričom ku koncu je to už skoro na nevydržanie. Úžasne vťahujúca atmosféra na záver exploduje v gejzíre emócií za doprovodu myšlienok hodné pamätania. Niečo takéto si dokáže divák plne vychutnať, len keď už má niečo odžité, má rodinu a deti, len vtedy pochopí tú jednoduchú krásu slov a pocity hlavnej hrdinky - Rodine a deťom som venovala celý svoj život, Robertovi chcem venovať to čo mi ostalo. Výrok, ktorý hovorí za všetko. Skrátka geniálne. (30.11.2015)

Na začiatku si všímam súrodencov Michaela a Carolyn, ktorí sú sprvoti zhrození zo správania sa ich nebohej matky, ktorá si priala byť spopolnená, a nie klasický pochovaná kresťanským spôsobom, do zeme. De - facto, zhrozený je vlastne iba Michael, ktorý spoločne so sestrou sa začíta do matkiných denníkov, v ktorých sa dozvedajú, že pred niekoľkými desiatkami rokov, keď ešte, ako neplnoletí teenegeri, odišli s otcom na 4. dňový výlet, vtedy ich matka Francesca s talianskymi koreňmi, ostala sama a bez dozoru, prežila štyri najvzrušujúcejšie dni - plné lásky a nehy s fotografom, s National Geographic, Robertom Kincaidom. Ako vravím, Michael je rozhorčený, že mu to pripadá, akoby jeho matka bola akási flandra, kde Carolyn sa postupne začítava do 3. denníkov, v ktorých odkresľuje spomínané dni, ktoré zároveň vidí i divák, ocitajúci sa v 60. rokoch na farme s Francescou, ktorá práve odprevádza svoju rodinu na výlet. Do úvahy prichádzajú p-r-e-s-t-r-i-h-y medzi súrodencami, kde onedlho Michael pochopí, prečo to jeho matka robila tak, ako to robila, a jednotlivými r-e-t-r-o pasážami s Francescou a Robertom. Samozrejme, nezaujímajú ma nezaujímaví súrodenci, ale zaujímavé postavy s tvárami Meryl Streep a Clint Eastwood, ktorý je jednak pred kamerou, ako fotograf Kincaid, a i zároveň za ňou, ako všestranný režisér, ktorý dokáže tak dať diváka do V-A-R-U, že to snáď, ani nie je možné ! I legendárna CASABLANCA, sa mi zdá byť voči tejto nádhernej romanci, prikrátka ! Nevravím, že Eastwood, je charizmatickejší, ako Bogart, prinajmenšom Meryl, je rovnako fantastická, ako Bergman, ak nie o čosi lepšia ! Jednoducho, obaja sú maximálne dokonalí, ako som to, ani zo začiatku netušil, čo ma čaká. STREEP je tak zvodná, s takým erotickým prízvukom, že to nemá asi ani obdoby ! Nie je to moja zvlášť obľúbená herečka, ale tu ma dostala do kolien ! Sú tu záverečné scény, ktoré mi dali dosť emotívne zabrať, čo sa mi pri filmoch stáva, len zriedka, o to som radšej, keď je to práve pri takomto skvostnom filmovom diele ! Vlastne, viem, že Clint je talentovaný tvorca, no nevedel som, že práve tu, u Madisonských mostoch, keď jedného ranného dňa sa prišiel Robert Kincaid na farmu opýtať na cestu k prekrásnym mostom, ktoré chce fotografovať, kde sa nachádzajú, Francesca mu to nevedela vysvetliť, tak mu ukázala cestu, a tak sa začalo niečo naprosto vzrušujúce, čo ma chytilo za S-R-D-C-E !!! Výnimočný film !!! (23.07.2016)

Naprosto ultimatni romantarna, ale i kdyz je to fakt silnej dojak, obzvlast s blizicim se koncem, Clint nijak zvlast netlaci na pilu, nesnazi se s divaka zdimat city a o to je film pusobivejsi. Pribeh je hodne jednoduchej, odehravajici se hlavne behem ctyr dni, kdy se hlavni dvojka postupne poznava, ale jelikoz Clint je dobrej herec, navic tady je fakt perfektni a dokonce se uspesne zbavil toho svyho drsnackyho vyrazu a hraje tu docela odlisnou postavu a vzal si k sobe, sice ne nejak extra velkou kocku, ale herecky jeste o tridu lepsi Streep, dokaze to ty dve hodiny zaujmout, dojmout a nenudit. (01.10.2009)

Přesvědčení, že každý z nás má svůj protějšek v tom druhém pohlaví, je vírou, která není bez opodstatnění. Těch, kteří je naplní, není mnoho. A ne vždy potkáváme tento životní vrchol v situaci, která by umožňovala jeho plné a bezvýhradné přijetí. Velké téma je současně neméně velkým svodem k plačtivému sentimentálnímu pohledu, který odpuzuje svou kašírovaností a schematickou nepřirozeností. Příběh MADISONSKÝCH MOSTŮ je příběhem ne nezvládnutí, ale opanování a oslavy tohoto citového vyvření, bez nějž každý lidský život zůstává pustý a prázdný jako neobydlený neudržovaný dům. Zdánlivě bezvýznamné setkání ženy, jež je v letech, kdy by měla mít rozum, s mužem, který přesvědčuje sebe sama v názoru, že únik do tvůrčího života je rovnocennou náhradou lidské plnosti, vrcholí v citové i fyzické smršti čtyř - zdaleka ne celých - dnů. V smršti, která sama o sobě je svou intenzitou životem samým. Okolí erupce je při tom všem vším možným, jen ne pouští a úhorem. Postrádá mnohé, lidská malost a vyprahlost však do tohoto výčtu pomyslných errat v žádném případě nenáleží. Vážit a přemýšlet i domýšlet neznamená kapitulovat, byť by to mělo znamenat i vlastní doživotní srdcebol. Sloučit odpovědnost a cit se svědomím a myslet přitom nejen na sebe je zrcadlem, které film nastavuje naší sebestředné současnosti. To, že se režiséru Eastwoodovi podařilo tuto štafetu hlubokého humanismu, lásky a pokory přenést i do další generace, vyvolat v ní byť i jen na okamžik potřebu vlastní katarze a sebeprozření i vůle změnit svůj dosavadní život, to není pokleslá reality show, ale vrchol každého slušného lidského života. Je to ten život sám. MADISONSKÉ MOSTY tak činí překvapivě sporou, ve skutečnosti však nezapomenutelnou niternou a působivou filmovou řečí, jež hollwoodské továrně na sny propůjčuje rozměr nezávislého tvůrčího filmu. (01.03.2008)

Celkovo mám dosť tých moderných filmov, ktoré za romantiku vo väčšine prípadov považujú neveru. Stáva sa to akousi akceptovanou mantrou, že je úplne normálne podvádzať. Potom si človek zapne Madisonské mosty z roku 1985 a nestíha sa diviť, že ono to tu už bolo. Keby spravili z toho manžela aspoň tyrana a opilca, ako to dnes tak radi robia, tak to akceptujem. Ale Meryl Streep žije v manželstve s mužom, ktorý poctivo pracuje, je slušný, nijako ju netýra ani neobmedzuje a ešte jej aj pri rozlúčke povie: „Nebudem ani spať. Vieš, že bez teba nedokážem zaspať.“ A ona ho aj tak pri prvej príležitosti podvedie a ponúka sa nám to ako srdcervúci ľúbostný príbeh. Takýto príbeh ma nemohol dostať. (12.05.2021)