Má mě rád, nemá mě rád

Zbožňuju tyhle malé, ale něčím přesto výjimečné filmy, které mají svým příběhem, co říct. Bob Reiner si tak trochu zopakoval Stand by me, aspoň na první pohled. Na druhý pohled si ale jde všimnout, že už neměl po ruce tak skvělou předlohu. Styl vyprávění on/ona, on/ona, on/ona a tak pořád dokola se po čase omrzí, ale nudit nezačne. Co ale nikdy neomrzí, je příběh o dospění dvou lidí, kteří prohlédli svou vlastní hrdost. Vždyť kdo za svůj život nepoznal takového jednoho Bryce nebo Juli? (29.11.2010)

Juvenilní romance o paličaté ekologické aktivistce a natvrdlém chlapci, co neví, na co jsou vejce. Pravěk dospívání bez smartphonů a sociálních sítí sice nostalgicky milý, ale nepřináší nic, co bych nenašel lépe zpracované v seriálu Wonder Years. Navíc Reiner ve svém Plant By Me dostatečně neobrousil hrany literárního jazyka a místy sklouzává k lepkavému kýči. Spoiler: Nezdálo se vám, že ti dva na to šli nějak hopem? Postavení domu přeskočili stejně jako první pusu…, jako by už spěchali na plození syna.. (16.07.2015)

Málokedy príde nejaký romantický film s niečím novým, tomuto snímku sa to však podarilo. Retrospektívny pohľad s miernym humorným nádychom na tie isté udalosti očami hlavných hrdinov zvlášť bolo po dlhom čase niečo osviežujúce a zaujímavé. Film ako celok pôsobí neuveriteľne pozitívne, dokonca by som povedal, že ho je možné brať ako liek na mierny stav depresie, skrátka má tendenciu v divákovi vyvolať lepšiu náladu a spríjemniť tak celý deň. A to ani nemusíme počkať na koniec filmu. Už dávno som z niečoho nemal tak príjemný, hrejivý pocit. Film je preto na sledovanie vo dvojici ako stvorený, vrelo odporúčam. (16.03.2015)

Už som viackrát napísal, že romantické filmy alebo filmy predstierajúce, že sú romantické, to majú u mňa ťažké. Stačí náznak strojenosti, neúprimnosti, účelovosti a moje hodnotenie padá strmo dolu. Je mi formálne ľúto, že sa nemôžem stotožniť s mienkou a vkusom vyše 12 tisíc užívateľov ČSFD. Myslím si, že tento film nemal byť vôbec nakrútený, pretože som ho vnímal ako falošný, gýčovitý, povrchný a príliš americký v pejoratívnom slova zmysle. Skladby, ktoré zneli v pozadí a mali navodiť atmosféru 60. rokov síce patria k mojim obľúbeným, ale kvôli tomu, aby som si ich vypočul, nie som ochotný opätovne vidieť tento film. (11.08.2015)

Vyrozprávané je to netradične. Dokonca som si spomenul na Christophera Nolana a jeho Memento. Áno, áno. Ja viem. Trocha preháňam. Ťažko tie dva úplne odlišné filmy zrovnávať. Napriek tomu je spôsob, akým Reiner príbeh divákovi podáva, netradičný. Je totiž rozprávaný na preskačku. Dajme tomu 10 minút ho sledujeme z pohľadu chlapca (vrátane jeho vnútorného hlasu), následne sa dej reštartuje, vráti sa dozadu a vidíme rovnakú scénu z pohľadu dievčaťa (vrátane jej monológu). Je to super, je to osviežujúce a je to šikovné. Film je plný nápadov a hoci sa občas scéna začne ako klišé, uprostred zatne do živého (strýko). Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že Reiner do nemalej miery vykráda vlastné Pri mne stoj!, predovšetkým čo sa týka retro poetiky, výrazne docielenej pesničkovým soundtrackom a nostalgickou výpravou časov, ktoré sa už nikdy nevrátia. Na strane druhej... no a čo. Pripadá mi to tak, ako keby som si sťažoval, že je na svete zbytočne veľa atmosféricky poetických retro snímok z „dávnej“ Ameriky, kedy ešte nie každá rodina mala pevnú linku. Každopádne, nemôžem dať vyššie hodnotenie, pretože tomu "niečo" chýbalo. Niečo, čo by ma odrovnalo. Takto je to "len" ľahký a milý nadpriemer. (16.02.2017)