Osadné

Pravdivěji působící dokument jsem snad ještě neviděl! Zde naprosto autentické výpovědi Rusínů (starosty, pravoslavného popa, jeho manželky aj.) a reakce europoslanců v Bruselu. Jistě nikoliv náhodný je postřeh těchto obyčejných lidí, jak to těm byrokratům mluvilo (umění okecávat patří k základním požadovaným vlastnostem tohoto typu úspěšných politiků). Jako by tu došlo k naivnímu střetnutí mikrosvěta,reprezentovaného tradicí a účelným, osvědčeným řádem, s makrosvětem chaosu, byrokracie a prázdných frází. A došli jsme k závěru: "Pomoz si sám a Pánbíček ti pomůže". Zároveń nenásilné seznámení s prostředím maličké východoslovenské vesnice, s lidmi a jejich kulturou. Výsledkem cesty do Bruselu byla dřevěná socha medvěda s tabulemi pro turisty. Obec ji zbudovala na počest očekávané návštěvy z EU, která nepřijela... Bohužel mi unikl začátek - tak nevím, zda tu byla zmínka o tom, že v obci je jednak kostel pravoslavný a jednak řeckokatolický. To by možná vysvětlovalo skutečnost, že pravoslavný pop pokřtil za posledních 5 let jen dvě děti (třeba ty ostatní jsou křtěny řeckokatolickým knězem). Znáte to tam někdo? (05.07.2010)

Vďaka Markovi Škopovi dokument s veľkým srdcom. Malá zabudnutá dedinka na východnom Slovensku s dvoma aktivistami na čele (starosta a kňaz) ponúka aktuálny obraz problematiky mnohých vidieckých oblastí, ktoré zápasia s udržaním populačnej rovnováhy. Na realizáciu svojich snov potrebujú pomoc z vonka, z EÚ a od momentu, kedy sa trio z Osadného ocitá v Bruseli som si povedala, že ten chlap točí skutočne s citom a rozumom, scény bruselských stretnutí starostu s poslancom a komančom Remekom a kňaza s KDH-kom Figeľom sú centrálne, post výpovede a zážitky oboch po návrate síce rozdielne, no zhodujú sa v jednom, že riešenie a uskutočnenie ich túžob na úrovni len hovorenia bez činov a prostriedkov zostane v nedohľadne. Vypointovanie príbehu, scén a obrazov ma jednoducho chytilo za srdce. (03.05.2010)

Marko Škop aj na malom priestore dokázal ukázať jeden "big picture", cez zdanlivý minimalizmus. Mne tie "postavičky" neprišli vtipné (ak keď vtip tam bol!), skôr smutne pravdivé, rovnako ako poukázanie na stereotypy a uvažovanie rôznych ľudí, kultúr, perpektívy, budúcnosť, nádej. V súvislosti s týmto dokumentom sa mi asociuje jeden text: "Istota v bezmocnosti, bezmocnosť v istote, prázdnota medzi nami, my sami v prázdnote..." (03.05.2010)

Sympatický pohľad do života jednej odľahlej komunity na čele s dlhoročným starostom a veľmi milým pravoslávnym kňazom. Filmu nemožno uprieť zábavnosť, príbeh, myšlienku a príjemnú dávku nostalgie za zašlými časmi, ale všetky tieto veci sú režisérsky nedotiahnuté a roztrieštené. V podstate ide o rovnakú vec, ktorá mi vadila pri Iných Svetoch. Keď sa pozerám na oba filmy, tak vidím, že mali na viac, ale akosi končia na polceste. (12.02.2010)

Pravoslávny pop a bývalý komunista, ktorý je starostom obce už vyše 30 rokov dúfajú, že v Bruseli získajú peniaze na nový dom smútku. Lesy a božský pokoj v Osadnom kontrastujú s ruchom srdca Únie a to nielen vizuálne, ale predovšetkým na mentálnej úrovni. Zatiaľ čo Rusíni rezignovane popíjajú v krčme, svet sa stále rýchlejšie mení. Divákov fascinuje pokojný život, ktorý im film ukáže, a ktorý sa im môže zdať byť balzamom na dušu. Faktom, ale je, že pokiaľ sa Rusíni neprispôsobia ruchu modernej doby, vymrú. Už aj dnes žijú väčšinou v rovnakých "skanzenoch" ako je Osadné a to je škoda! Film neponúka riešenia, ani nekladie otázky. Jeho jediným pozitívom je, že zobrazuje "starý zanikajúci" život národa, ktorý milujem. (28.08.2009)