Jíst, meditovat, milovat

Možno tu vyzniem ako nejaká láskou utrápená, zasmoklená sliepka ( pardon za výraz ), ale tento snímok má neskutočné tendencie narábať s citmi aj pocitmi. Nie som romantik, ani som ním nebol, veci s tým spoločné som prežíval a prežívam skôr cez pohyblivé obrázky, ale dá sa povedať, že veľa charakteristických čŕt hlavnej postavy sadnú aj na mňa a možno preto ma film dostal a aspoň trochu priviedol k zamysleniu sa. Myslím, že každé hodnotenie a komentár tohto snímku niečo značí o tom konkrétnom užívateľovi a bez urážky, podľa toho všetkého, sme jedna veľká banda bezcitných tvorov. (07.06.2016)

Napriek niektorým prehnane dlhým a natiahnutým pasážam, som sa bez problémov dokázala stotožniť so psychicky nevyrovnanou Juliou Roberts, ktorá v dôsledku vnútorného rozpoloženia a osobnostnej krízy, hľadá sama seba v rôznych kútoch sveta, kde nachádza stratenú rovnováhu a pokoj. Prílišná dejová rozvrstvenosť občas brnká na nervy, ale na druhej strane treba priznať, že bohatosť príbehu (a pravdepodobne aj knižnej predlohy) by sa zredukovala na minimum. Okrem klasickej partnerskej schémy "zamilovanosť-svadba-vytriezvenie-rozvod", scenár siaha aj k vyšším ideálom - len škoda, že sa dosť často prepožičiava romantickej šablóne. Neurčité 4 hviezdy za výraznú Juliu Roberts a božskú hudbu Marianelliho, ktorý ma na hudobnom poli ešte nikdy nesklamal. (13.10.2011)

Dlhé. To je prvé slovo ktoré mi napadlo a teším sa, že som nebola v kine a mala možnosť si občas odskočiť. Príbeh ženy, ktorá má zrazu pocit, že prišla o všetko a premýšľa kam vlastne patrí. A prejde hodný kus sveta aby to našla – paradoxne príde na najštandardnejšie klišé. Je smutné, že taká dlhá metráž je potrebná na vysvetlenie potešenia a sebalásky. Sme na tom tak zle, že nevieme tie najprirodzenejšie veci? Pár otrepaných životných právd a priveľa vaty – keď si budem najbližsie liečiť srdce, siahnem radšej Pod toskánske slnko. PS: prečo trpíme predstavou, že iba taliani si dokážu užiť? (07.07.2011)

V jednu chvíli hrdinka Liz pronese cosi ve smyslu: "Víte o tom, že mluvite jen v levných plakátových heslech?" Tvůrci si evidentně nevšimli té ironie... Je fascinující, jak film o hledání smyslu života, o naplnění, o znovunalezení radosti z běžných věcí může být tak, tak povrchní. Nebylo třeba, aby Liz cestovala po celém světě, jedinou lokací, kterou Murphy umí prodat, je italský Řím. Je to dlouhé, necítíte z toho emoce a můžete si jen nechat zdát o tom, že by vám tenhle film mohl říct, jak vést lépší, smysluplnější život. V tom, že sobecky zničehonic opustíte své blízké a vydáte se zcestovat svět, to, obávám se, nebude. (06.12.2011)

Zajištěná americká panička neví, co se životem. 1) Snímek vystihla komentátorka petite fille: ...dlhý a suchý exkurz do akéhosi moderného konzumného poňatia spirituality človeka... 2) Nejpůsobivější jsou lokace. Řím se z dusivého barokního města plného utrpení a temné minulosti mění v nádherné atmosférické uličky a kulinářské požitky. Indické Pataudi opájí svými barvami a meditační kulturou, zatímco Bali na závěr ukazuje joie de vivre. 3) Rovněž herecké obsazení je velmi slibné. Kapku moc zmalovaná, přišlo mi, 43letá Julie Roberts svůj šarm propůjčuje nepříliš sympatické postavě. Pro milovníky sladkých tváří je tu 32letý James Franco, kdo chce chlapy ad extremum, má tam 41letého Javiera Bardema. 45letý spoluscénárista a režisér, otevřený homosexuál Ryan Murphy se tu chová jako kuchař, který dodává oblíbené ingredience, přesto však je celková chuť mdlá jako thálí v indickém klášteře. Inu, Americans know entertainment, but they don't know pleasure. (01.09.2014)