Ženské oddelenie

"Irenka, vy by ste mohli íct tým vaším taxíkom tam, kde ste ešte nikdy neboli. Volakde dalako. Do Košíc."     V rámci tvorby mojich milovaných Radošincov (rozumej maestra Stanislava Štepku) je toto moja absolútna srdcovka, aj spoločne s hrou Ako som vstúpil do seba (1999). Dielo doslova presiaknuté človečinou, do ktorého sa jeho autorovi podarilo okrem svojho typického humoru vložiť aj kusisko tej psychológie, pričom ako zdroj inšpirácie mu možno poslúžil Bergmanov film Prv ako sa rozvidnie (1958). Podobne ako v spomínanom filme aj tu sa odvíjajú osudy troch žien veľmi odlišných charakterov, ktoré sa stretnú v spoločnej nemocničnej izbe. Prvou je chodiaca (či vlastne dočasne nechodiaca) studnica životnej múdrosti (alias ľudová figúrka) Kováčová v podaní vynikajúcej Katky Kolníkovej, ktorá to celé úžasne ťahá. Ďalšími dvoma sú potom povrchná a namyslená fiflena Karolína (Dagmar Edwards) a svojrázna taxikárka Irena (Darina Abrahámová), tak trochu čertica. Zaujímavé (a tiež veľmi dobre zahrané) sú i ďalšie postavy, ktoré do príbehu vstupujú, ako sú doktor v podaní Jula Satinského, pobožná sestrička v podaní Aničky Šiškovej a najmä neskutočne podarená dvojica Karol a Tibor v podaní Stana Štepku a Jána Melkoviča ("Ja som ti doma hovoril, načo to vlečes, to tažké hebedo. Ale tebe sa to vlíklo dobre, keď sem to vlíkou ja!"). No a ten nádherný záver musí roztopiť srdce aj toho najváčšeho cynika.     "Aj ja som kopu rokov čakala nanho, na smrada starého, čirného. A som sa ho jako vdova dočkala. A nebanujem. Čo nevybaví, dohrá na harmanike." (14.07.2024)

RND je klasické divadlo, ktoré stojí a padá na kvalite S.Štepku. Jeho hra Ženské oddelenie je výborná hra o duši žien, ktoré sa stretnú v jednej izbe v nemocnici. Je to pohladenie na duši vidieť dnes už nebohých - K.Kolníkovú, J.Melkoviča a aj keď nie radošinca ,ale J.Satinský tam patrí tiež. 85%. (20.10.2005)

Jestli se mi po rozpadu federace po něčem opravdu stýská, tak jsou to slovenské televizní pondělky v české televizi. Umožňovaly stálý kontakt s trošku odlišnou kulturou a podstatně rozšiřovaly nabídku herců, režisérů a vůbec lidí od kumštu. Navíc umožňovaly právě slovenským tvůrcům uniknout z malého slovenského rybníčku. Měl jsem možnost po letech vidět opět tenhle zajímavý televizní film, na který jsem už pozapomněl. Není to nijak vyjímečná inscenace, dialogy občas poněkud šustí papírem a postavy jsou někde na půli cesty mezi typizovanými figurkami a skutečnými plnokrevnými postavami. Nicméně na řadě míst to zajiskří vtipným bonmotem a některé pasáže, jako je scéna namlouvání taxikářky Ireny s poněkud natvrdlým synem starší pacientky, jsou kouzelné. Navíc to osvědčené prostředí nemocnice jako místa, kde se rozhoduje o životě a smrti, hraje taky svou roli. Celkový dojem: 60 %. (01.11.2010)

Štepkove divadlo je divadlom jednoduchého človeka o jednoduchých ľuďoch a v tom je jeho krása a obľúbenosť. Také krásne a priamočiare sú aj všetky postavy v tejto divadelnej hre vo filme. Určite je to lepšie ako sledovať divadelný záznam, kde by chýbali mnohé filmové prostriedky, ktoré televíznemu divákovi uľahčujú sledovanie a nasávanie atmosféry. V krátkom čase hodinky a štvrť sa toho stihlo veľa, spoznali sme charaktery, prežili ich životy, a vypočuli si toľko životného múdra, ako v dlhom seriáli. –––– Bol som aj ja v nemocnici. Darovali sme krv, aby sme posilnili mier. –––– Svadobná cesta, to znie horšie ako posledná cesta. –––– Volákdo žije kopu rokov a niš porádne neužije. A Irenka milovala život, aspoň zachvílu. (30.05.2016)

" Idem po závode a tlačím za sebou káru, teda záleží ako mám ruky obrátené." Štepkov nezameniteľný a ľudský humor ma vždy priťahoval a priťahuje + Kolníkovej prejav a vyžarovaná dobrota mi pohladia dušu. Kedykoľvek. Pred dvadsiatimi rokmi, teraz a určite i o dvadsať rokov. " Nájdem ťa aj na kraji sveta. Mám dosť času a dobrý bicykel." (02.09.2010)